Assassin - hra pre pracovné kolektívy

S kolegami v práci sme si kedysi naozaj rozumeli. Milo sme sa na seba usmievali, chodili sme spolu na pivo, organizovali výborné večierky vrcholiace divokými kreáciami na parkete a internými škandálikmi, o ktorých sa rozprávalo ešte niekoľko týždňov. Náš jedinečný kolektív sme utužovali teambuildingovými výletmi do prírody a vianočným odovzdávaním darčekov. Tvárili sme sa ako dospelí ľudia, ktorí sa vzájomne rešpektujú a všetko berú s nadhľadom. Keď sa nás niekto zvonka spýtal, prečo tu vlastne zostávame, s obľubou sme hovorili, že kvôli ľuďom, ktorí s nami pracujú. Premyslená firemná stratégia kombinovaná s našou naivnou ochotou veriť, že ľudia nie sú zlí, z nás všetkých postupne robila kamarátov, ktorí sa na seba môžu spoľahnúť.

To všetko do chvíle, než sa začalo povyšovať.

Keď sa po istom čase uvoľnili miesta na vyšších pozíciách, kamaráti, ktorí sa na seba môžu spoľahnúť, začali mať o ne záujem. Pre pár korún na bankovom účte, malú dávku prestíže a jedinečnú možnosť mať vlastných podriadených pozamykali bicykle, na ktorých jazdili na teambuildingové výlety do prírody a obmedzili svoje milé úsmevy. Prestali sa vzájomne rešpektovať, prestali si rozumieť, keď sa ich niekto zvonka spýtal, či sa im v práci ešte stále páči, zmenili slovník. Prachy na účte a vlastných podriadených začali chcieť predovšetkým tí, ktorí vycítili šancu a zároveň si uvedomili, že ešte, takpovediac, nie sú na rade. A o to viac.

Za mesiac nezostal kameň na kameni. Život v práci ovládli hádky, závisť, tajné stretnutia jednotlivých skupiniek a klebety, ktorých brutalita prekvapila aj tých s hrošou kožou. Začali sme sa dozvedať o zradcoch a klamároch, potratoch našich kolegýň a všelijakých chorobách: všetko odporné výmysly, ktorými si kamaráti, čo sa na seba môžu spoľahnúť, začali ubližovať. Na dennom poriadku začalo byť hrozenie výpoveďami, nadávky a slzy, začali sme na seba donášať a vzájomne sa posielať do riti. Začali sme byť podlí a zlí, len aby sme dosiahli vyššie miesta. Lepšie prachy, trochu prestíže, vlastných podriadených. Začali sme po sebe ísť. Každý po každom. Nemohli sme si byť sebou istí, netušili sme, kto nám po tom všetkom ešte kryje chrbát.

A nevedeli, kto bude ten, ktorý nás zajtra podrazí.     

Existuje taká hra. Volá sa Assassin a v týchto dňoch ju začínajú hrať študenti mojej univerzity. Po registrácii u organizátorov dostane jej účastník fotografiu a meno ďalšieho hráča, s jediným cieľom – vyhľadať ho a podrezať. Symbolicky, samozrejme, pomocou zubnej kefky. Každý jeden má istotu, že jeho obeť sa bude štyri dni v týždni nachádzať v meste. A každý jeden si je vedomý, že štyri dni v týždni po ňom pôjde aj niekto ďalší. Vždy existuje niekto, po kom idete vy, a niekto, kto ide po vás. Ste útočníkom a obeťou zároveň. Musíte čo možno najskôr odstrániť vášho hráča, aby vám bol pridelený ďalší, zároveň sa nikdy nesmiete prestať pozerať za seba. Zvíťazí jediný. Pôjdete po sebe, každý po každom. Nebudete si nikým istý, nemôžete tušiť, kto vám po tom všetkom ešte bude kryť chrbát. A kto bude ten, ktorý vás zajtra podrazí.

S kolegami v práci sme si kedysi naozaj rozumeli. Milo sme sa na seba usmievali, chodili sme spolu na pivo, organizovali výborné večierky vrcholiace divokými kreáciami na parkete a internými škandálikmi, o ktorých sa rozprávalo ešte niekoľko týždňov. A chceli by sme to vrátiť späť. Dnes je nedeľa a popoludní organizujeme bowling pre všetkých, ktorí o to stoja. Teambuilding, ktorý má utužiť kolektív. A aj keď viem, že pri pohľade do niektorých tvárí si vždy spomeniem na ich klamstvá a výmysly, budem sa znovu milo usmievať a znovu veriť, že ľudia nie sú zlí. Cez všetko, čo sa stalo, cez všetko, čo sme si spravili, by sme sa totiž mali opäť rešpektovať a brať veci s nadhľadom.

Celé je to totiž ako Assassin. Možno, že už netušíte, kto všetko vám ešte kryje chrbát, možno, že neviete, kto vás môže zajtra podraziť, ale váš život na tom nestojí. Je to len hra. Všetka závisť a všetky klebety, slzy a nadávky nebolia donekonečna. Všetky tie útoky a všetky tie obete, všetci víťazi a všetci porazení sú len symbolickí. V skutočnosti to bude totiž vždy len obyčajná zubná kefka, ktorá vás z tej hry vyradí.