Manželstvo a tragédia obecnej pastviny

Nie každý vie, že komunisti v začiatkoch svojej ideológie stavali nielen na zospoločenštení súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov, ale aj na prísľube zrušenia manželstva a rodiny ako vykorisťovateľských inštitúcií a ich nahradení voľnou láskou.
Už kniha Augusta Bebela s názvom Žena a socializmus z roku 1879 zaznamenala fenomenálny úspech a ako raz napísal Ludwig von Mises, zrejme prispela k rozšíreniu socialistických ideí viac než ktorékoľvek iné agitačné dielo. Idea voľnej, neviazanej lásky opäť prekvitala v šesťdesiatych rokoch, keď sa jej oddávali zhulení obyvatelia hipisáckych komún. V súvislosti s rozkladom tradičnej rodiny a vzostupom úpadkových životných štýlov je však táto otázka opäť aktuálna. Je koncept manželstva muža a ženy prekonaný? A môže byť nahradený voľnou láskou?

Manželstvo a súkromné vlastníctvo
Manželstvo je, zdá sa, analógiou súkromného vlastníctva v partnerských vzťahoch. A voľná láska analógiou spoločného vlastníctva. Na Západe, kde ľudia nemali všeobecne zlú skúsenosť s dôsledkami spoločného vlastníctva, liberálni ekonómovia často uvádzajú príklad tzv. tragédie obecnej pastviny. V zásade ide o to, že ak pastvina patrí akoby každému (teda nikomu), dochádza k jej nadmernej exploatácii a devastácii. Práve súkromné vlastníctvo má viesť k tomu, že sa so vzácnym statkom bude nakladať hospodárne.
Problém voľnej lásky spočíva v tom, že keď každý patrí každému (a nikto nikomu), pričom každý je každému sexuálne k dispozícii na lusknutie prstami, dochádza k podobným efektom ako v prípade tragédie obecnej pastviny, iba s tým rozdielom, že sa nedejú na veciach, ale na ľuďoch. Zvyšuje sa nielen riziko prenosu pohlavných chorôb, ale zároveň dochádza k ďalšej fyzickej a psychickej devastácii osôb, praktizujúcich tento spôsob spolužitia. 

Súkromné vlastníctvo a manželstvo majú, samozrejme, odlišný obsah. Kým vlastnícke právo spája v sebe súbor práv a povinností smerom k veciam, v manželstve si partneri uplatňujú práva a povinnosti jedného voči druhému. Pred pár rokmi šokoval Slovensko vtedajší minister pôdohospodárstva za SDĽ, Pavol Koncoš, výrokom: „Pôda je ako žena, patrí tomu, kto ju obrába.“ Výrok bol silne zosmiešňovaný, lebo dehonestoval ženy, no je až zarážajúce, ako blízko sa tento komunista priblížil k pravde. Z Koncoša tu zrejme hovorili skôr konzervatívne inštinkty starého dobrého sedliaka než stranícka ideológia.  

Každopádne, ešte v začiatkoch sovietskej moci v Rusku sa boľševici pokúšali experimentovať s voľnou láskou a úplným zrušením súkromia, no veľmi rýchlo to vzdali. Neskôr, v ére našej normalizácie, bol vrcholom erotiky francúzsky bozk medzi Gustávom Husákom a Erichom Honeckerom. Deti kvetov, revoltujúci šesťdesiatosmičkári, pornografia a všetko okolo toho boli na Východe interpretované ako niečo dekadentné, čo je inherentne vlastné zahnívajúcemu kapitalizmu. No išlo o priame dôsledky intelektuálnych konceptov západných kultúrnych marxistov, ktorí svoju ideologickú delostreľbu zacielili skôr na oblasť spoločenských hodnôt a konvencií než na oblasť ekonomiky.    

Ušľachtilý divoch a úchylný blázon Rousseau
Friedrich August von Hayek vo svojej teórii kultúrnej evolúcie tvrdí, že v histórii najlepšie rástli, bohatli a rozvíjali sa tie civilizácie, ktorých normatívne systémy (právo, náboženstvo, morálka, zvyky) pozitívne posväcujú súkromné vlastníctvo, monogamnú rodinu, úrok, ochotu riskovať a zmluvnú záväznosť. Naopak, relativizácia týchto prvkov, či dokonca ich negácia v hodnotách tej ktorej civilizácie spravidla viedla k jej úpadku a skorému zániku.
Samozrejme, obsah vlastníckeho práva i manželstva mohol byť v rôznych kultúrach odlišný. No jedno je isté. Bez nich civilizácia nevznikla nikde. Dobrým príkladom je tzv. ušľachtilý divoch, na ktorého západní moreplavci narazili v Karibiku i Tichom oceáne. Polonahí domorodci tu často žili v spokojnosti a dostatku, oddávajúc sa voľnej láske bez podlej chamtivosti, ktorú so sebou prináša súkromné vlastníctvo. Aspoň tak to videli ľudia ako Jean-Jacques Rousseau, úchylný blázon, ktorý „ušľachtilého divocha“ oslavoval ako antitézu k našej „zlej sebeckej spoločnosti“.
No cena za neexistenciu súkromného vlastníctva a manželstva je vysoká. Je ňou stagnácia a zotrvávanie na úrovni doby kamennej. Idylku to môže pripomínať len v tropickom raji nejakej modrej lagúny. Sexuálny pud je najmocnejšou silou vo vesmíre a ak sa má ktorákoľvek spoločnosť rozvíjať, musí svojimi tabu a pravidlami dosiahnuť nejakú konštruktívnu kanalizáciu tejto sily.

Voľná láska má však aj inú slabinu. Ľudia sú si nerovní nielen vo svojich schopnostiach, ale aj vo svojej príťažlivosti. Ak odstránime všetok civilizačný nános v podobe rituálov vo voľbe a získavaní partnerov, začne dominovať model alfa a beta samec. Teda model malých svoriek lovcov a zberačov, kde sa alfa samci pária neustále so všetkými samičkami a beta samci majú toto privilégium len príležitostne. Je otázne, či v tomto ohľade naša živočíšna prirodzenosť cez tenkú patinu civilizovanosti nepresiakla už dávno.
Presne pre toto zanikli aj šesťdesiatosmičkárske komúny. Ľudia sa začali hádať kvôli sexuálnym partnerom a veciam, a trenice kombinované so žiarlivosťou už nepomáhala mierniť ani marihuana. Beda, ak sa v takomto spoločenstve niekto do niekoho zamiloval a chcel mať toho druhého len sám pre seba.

Štát vyvlastňuje sociálne a ekonomické funkcie rodiny
V súčasnosti je manželstvo i rodina pod ťažkou paľbou. Či už ide o snahu čo najviac zjednodušiť rozvody, alebo umožniť registrované partnerstvá. Súdržnosti rodiny neprospieva ani štátna rodinná politika. Rodina je nielen emocionálna, ale aj sociálna a ekonomická jednotka. Ak štát prostredníctvom svojej sociálnej politiky vyvlastní ekonomické a sociálne funkcie rodiny, nemôžeme sa čudovať, ak potom jediným putom, čo manželstvo ešte drží pohromade, bude prchavé emócia romantickej lásky alebo pominuteľná sexuálna príťažlivosť a manželstvá sa začnú vo veľkom rozpadať. Tento negatívny vývoj sa začal vtedy, keď štát začal zasahovať do definície a obsahu manželstva i rodinných vzťahov.

Západná civilizácia prežila a prekonala fundamentálny útok na súkromné vlastníctvo. Prežije aj súčasný útok na manželstvo a rodinu?