Kantor-ideál

Dnes nebudem predstierať, že ide o náhodu, kariéru nášho malého slovenského kvázi vodcu Mariána Kotlebu sledujem asi tak ako väčšina Slovače. Teda menšina, no, skrátka tí, čo si občas pozrú správy a nejaký humus im zostane v pamäti. Viem teda, viac-menej, kto Kotleba je a o čo mu ide, aspoň tuším.

Figliar je to, figliar, čo by bol smiešny, keby z neho občas nešiel strach. Neonacista, rasista, onanista a čo ja viem kto ešte, skrátka smutný šašo, čo je hlboko presvedčený o tom, že Slovenský štát bol fajn a nebolo by márne, keby znova existovali definitívne odpovede na to, čo je správne a čo nie. A učil informatiku na gymnáziu, tento Kotleba, v samom banskobystrickom srdci našej ľúbeznej domoviny. V utorok som zachytil správu o tom, ako kompetentní hľadali spôsob, ako legálne Kotlebu vyliať z práce. Nehodí sa predsa, aby človek s takýmito názormi učil naše pubertálne ratolesti, hoci len informatiku.   

Nehodí? Iste, na jednej strane tomu rozumiem. Správanie Kotlebovo, jeho názory, jeho presvedčenie neveľmi konvenuje s tým, čo je momentálne považované za správne, želateľné, či priamo dobré a predstava gymnazistov-neonacistov podkutých v informatike, čo zakladajú vlastné blogy, neonacistické stránky, prípadne hackujú všetkých, čo nie sú úplne napravo, zrejme nezodpovedá ideálom mladého vzdelaného Slováka. Áno, rozumiem tomu, človek s takýmto postihnutím by učiť nemal. Naozaj?

Áno, naozaj. Asi by malo byť jedno, čo je Kotleba zač, pokiaľ svoje koníčky neťahá do práce, ale neverím, že učiteľ sa dokáže svojho svetonázoru vzdať a je jedno, či učí informatiku, občiansku náuku, alebo telocvik.

V tej druhej práci učím, nie som bohvieako dobrý, ale robím, čo viem a z prednášok a seminárov chodím ako zbitý pes. Vyšťavený, ale nie prázdny, skôr plnší, to preto, že sa snažím ísť nadoraz, lebo ešte verím, že moja práca má zmysel a inak učiť neviem. Musím dať zo seba všetko, lebo je to to jediné, čo môžem študentom ponúknuť. Všetko ostatné majú v knižkách. Mňa tak učili a som za to vďačný, takže sa tak snažím učiť aj ja. Nielen tým, čo viem, to by som skočil prirýchlo, ale aj tým, čo som zač a na čo si treba dávať pozor. Vždy som tento spôsob výučby považoval za najlepší možný, ale zoči-voči kolegovi Kotlebovi som nútený toto stanovisko prehodnotiť.

Čo ak učil tak isto? Ak spolu s informatikou odovzdával aj svoju vieru, svoje presvedčenie, samého seba? Bojím sa pomyslieť. Lebo zdá sa, že Kotleba tomu svojmu naozaj verí, je presvedčený o svojej pravde, ba dokonca ju pokladá za pravdu vyššiu ako všetky ostatné. Uf, uf, nie, treba dúfať, že Kotleba bol učiteľ, ktorý nie je v svojej práci dobrý, tak ako tomu rozumiem ja, že odovzdával len informácie, ale nevychovával. Na vyhodenie to nebol dostatočný dôvod, určite nie je sám, takže kompetentní museli hľadať iný dôvod, ale radšej takto ako tak, že Kotleba je kantor-ideál, ktorý by mohol dokázať svojich študentov naozaj priviesť k svojej pravde.

Gymnazisti už by mohli mať dosť rozumu na to, aby Kotlebu nebrali vážne, a ak, tak len tie informatické veci, čo sa im hodia.

Kolega Kotleba skončil ako obeť. V svojich vlastných očiach určite. Nakoniec ho totiž pedagogického bremena zbavili. Na naše pomery pomerne rýchlo, včera. Kotleba trpí za svoju pravdu, ešte viac sa môže zatvrdí, môže byť ešte väčší fanatik a dúfajme, že skončí za mrežami, kde mu jeho rómski spoluväzni ukážu, akože je to s tou rasovou diskrimináciou. Fajn, vždy je to elegantnejšie riešenie, ako že by učil naďalej.

Exučiteľ Kotleba totiž, česť jeho pamiatke, zatiahol do výučby chtiac-nechtiac svoj svetonázor. Vlastne možno nezatiahol, ale to nevieme. Na Slovensku budú stovky anonymných učiteľov informatiky, ktorí chodia do práce, učia a nikto o nich nevie, čo sú zač. Oni nie sú problém, prečo by mali byť, problém je len Kotleba, ktorý sa pred celým národom zviditeľnil ako idiot a zo svojej práce urobil problém. Jeho chyba, mal by niesť následky.

A teraz poďme diskutovať, už to preberajú kade-tade. Čo sme my horší? Kotleba už je mimo, vyhodiť ho nemohli, tak stále pracuje na gymnáziu, ale už neučí. Elegantné riešenie, čo poviete? Alebo nie? Čo bude robiť na gymnáziu, ak nie učiť? Školníka, kotolníka, bufetára? Neviem, ale zdá sa, že tu máme znova človeka, čo trpí za svoje presvedčenie. Dobre mu tak.

Ďalšie články zo štvrtka 7. septembra 2006
Elena Akácsová: Som negramotná?
Miroslav Ulman: September v kinách: 24 filmov!
Rado Ondřejíček: Hudobné perly okamžite na stiahnutie