Rozprávka podľa tvorcu Loly bežiacej o život

Kde bolo, tam bolo (v Nemecku), žila na osamelom zámku dobrotivá princezná čistého srdca a nie príliš bystrého umu (Sissi – ošetrovateľka v psychiatrickej liečebni). Z pazúrov zla (smrti) ju zachránil krásny princ (vojenský veterán Bodo). Stal sa zázrak. Teraz musí Sissi zachrániť krásneho princa, lebo je zakliaty. Trikrát sa princezná vydá zachrániť svojho princa, prvýkrát neuspeje, druhýkrát neuspeje a tretíkrát... A potom žili šťastne až do smrti. 

Odhliadnuc od rozprávkovej schémy, prostredníctvom ktorej Tykwer štruktúruje svoj filmový príbeh, jePrincezná a bojovník „de jure“ v podstate banálnym, pseudointelektuálnym, nasilu umeleckým, zbytočne dlhým a pomerne nudným filmom o vzťahu dvoch jedincov opačného pohlavia, ktorí sa vďaka svojej ambivalentnej vnútornej trýzni a rozpoltenosti nie a nie zísť pod jednou perinou. A aby toho nebolo dosť, to všetko je okorenené ešte zločinom s tragickými následkami. Skrátka kus, akých je v každom filmovom klube dvanásť do tucta.

Ak však od rozprávkovej schémy neodhliadneme, prídeme na to, že Princezná a bojovník je de facto veľmi dôslednou filmovou štúdiou rozprávky so všetkým, čo k tomu patrí. Počnúc veľkou, patetickou, ale v kontextoch rozprávky vôbec nie banálnou témou – láska, pokračujúc jednoduchým, kauzálne za vlasy pritiahnutým dejom, až k „totálnemu“ a nepravdepodobnému happy endu.

Tu by sme síce mohli namietať, že podobne je vystavaných mnoho filmov, ale žiadny z nich nie je v svojej rozprávkovosti taký dôsledný. Tykwer sa totiž venuje i fenoménom, ktoré sú v rozprávke prítomné nie na prvý pohľad, ale vo forme akýchsi vnútorných pravidiel žánru. Osudovosť či náhoda, s akou sa splietajú nuansy príbehu Princeznej a bojovníka, je určujúcou kvalitou celého filmu. Tykwer odhaľuje rozsiahlu podmienenosť toho, čo by sa mohlo zdať ako náhodné, od dôsledkov až k príčine a divák si ako puzzle skladá do hromady celý príbeh (kam sa hrabe „farebný“ Kieslowski).

V takomto svetle získavajú nový význam i filmárske postupy, s ktorými Tykwer pracuje. Dlhé statické detaily a polodetaily, sústredené trebárs na ruky či tváre hercov, ako by odkazovali na zdanlivo zbytočnú ilustrovanú opisnosť rozprávok, v ktorých sa často len tak od boku, bez ďalšieho významu opisujú veci nijako nesúvisiace s príbehom. Zmysel pre takúto drobnokresbu, opäť v súlade s rozprávkou, Tykwer dovádza ad absurdum v brutálnych scénach, ktoré dokumentárnym spôsobom zobrazujú hraničné situácie. Za niektoré z extrémnych a výrazovo nesmierne silných obrazov by sa nemuseli hanbiť ani talianski režiséri gore hororov.

Hlavné postavy bojovníka a princeznej, na ktorých stojí a padá celý príbeh (ale nie film), Tykwer zveril Benovi Furmannovi a svojej vtedy družke Franke Potenteovej. Obaja podali presvedčivý výkon, predovšetkým vďaka tomu, že sa dokázali pohybovať tesne na hranici únosnosti medzi charakterovým filmovým herectvom a divadelným „gýčovitým“ prehrávaním. Predovšetkým Franka Potente vo svojej mierne vychýlenej ošetrovateľke v psychiatrickej liečebni potvrdila svoj veľký herecký potenciál. Zahrať scénu, v ktorej masturbuje blázna, bez vulgárnosti či nechcenej komiky, to je kúsok, ktorý sa nevidí každý deň.

Mám rád veľké príbehy a rád o filmoch mudrujem, takže je pochopiteľné, že sa mi film Princezná a bojovník veľmi, veľmi páčil. A hoci som sa možno v predchádzajúcich riadkoch dopustil smrteľného hriechu nadinterpretácie a urobil som z nepodareného umeleckého braku filmovú udalosť, som presvedčený, že Princezná a bojovník je jednoducho dobrý film. Od Toma Tykwera minimálne druhý. Tykwer sa v ňom ukázal ako mimoriadne zručný režisér s nesporným filmárskym talentom a sklonom k zaujímavému experimentovaniu. S nemeckou precíznosťou sa zahráva s kompozičnými pravidlami, klišé a výrazovými prostriedkami iných umeleckých druhov a žánrov a implantuje ich do svojho filmového jazyka. Ako bol film Lola beží o život vystavaný na poetike a pravidlách počítačových hier, tak je Princezná a bojovník filmovou metaforou toho, čo by sme mohli nazvať esenciou rozprávky. A to sa mi páči.

Princezná a bojovník, Der Krieger Und Die Kaiserin. Nemecko, 2000, 129 min.

Réžia: Tom Tykwer
Scenár: Tom Tykwer
Kamera: Frank Griebe
Hudba: Reinhold Heil, Johnny Klimek, Tom Tykwer
Hrajú: Franka Potenteová – Sissi, Benno Furmann – Bodo, Joachim Król – Walter, Lars Rudolph – Steini, Melchior Beslon – Otto

Ďalšie články zo stredy 13. septembra 2006
Eva Borušovičová: Myši, žaby a iné psychologické metódy
Lukáš Krivošík: Hlavne že to sci-fi majú Nemci lacné
Peter Pišťanek: Nič v láske nie je trápne