Dlho sa mi kukurica spájala so spomienkami na okienko do hlavnej ulice, z ktorého sa v chladnom počasí valila hustá voňavá para a robustná teta v akejsi mäsiarskej zástere ponúkala teplé, riadne osolené tmavožlté klasy v papierových obrúskoch. Dnes už ani neviem určiť, kde presne to okienko bolo a z celej tej matnej spomienky si najsilnejšie vybavujem tuhosť kukuričných zŕn. Napriek tomu, že som odvtedy jedla neporovnateľne lepšiu varenú kukuricu – sladučkú, mäkkú, šťavnatú, poliatu roztopeným maslom a naozaj len zľahka nasolenú – na tú z detstva nostalgicky nedám dopustiť.
Rozľahlé polia kukuričných klasov popri cestách nie sú v našich končinách ojedinelé a spomínam si, že v čase svojej zrelosti, v dusných socialistických letách, s úplnou samozrejmosťou lákali okoloidúcich s nachystanými igelitovými taškami. Drobní chovatelia ošípaných dodnes zahlcujú kukuricou svoje záhradky a mladší členovia rodiny často využívajú neprehľadnosť kukuričného políčka na pestovanie veselých zakázaných rastliniek. Zručné gazdinky nevyhodia ani šúpolie a počas dlhých zimných večerov zhotovujú pastierov do rozrastajúcich sa vianočných betlehemov.
Kukuricu nájdeme takmer vo všetkých svetových kuchyniach. Pôvodom je však z Mexika a Strednej Ameriky, odkiaľ ju vraj v 16. storočí priviezli do Európy španielski cestovatelia. V krajine svojho pôvodu patrila aj medzi obradné plodiny. Bežnou súčasťou pohanských kultov bolo rituálne pojedanie obete s božskými atribútmi a Aztékovia si tú svoju v podobe muža nadľudských rozmerov upiekli z kukuričnej múky a vyzdobili jeho ústnu dutiny zubami z kukuričných zŕn.
Domorodí obyvatelia v roku 1620 na počudovanie podstrčili kukuricu aj americkým prisťahovalcom – anglickým pútnikom, ktorí vďaka tomu prežili v novom nehostinnom prostredí a od roku 1621 si to každoročne nostalgicky pripomínajú na Deň vďakyvzdania.
Kukurica je mnohoúčelná plodina a dobrota mnohých tvárí. Slúži ako zelenina, melie sa na múku, vyrába sa z nej škrob, olej, sirup a milovníci dobrej pijatiky ocenia, že je základom niektorých druhov bourbonu a whisky. Spomedzi zeleniny vyčnieva aj tým, že je obrovským dodávateľom energie, obsahuje rastlinné bielkoviny a tuky, fosfor, železo, vitamíny B1 a B2. Ak potrebujete rýchlo poštekliť svoju dušu a prebrať malátny organizmus, napríklad po prehýrenej noci, najlepšie urobíte, ak sa rozhodnete pre pikantnú polievku, ktorú desaťročná dcéra mojej priateľky, dodávateľky receptu, dokonca povýšila na štedrovečernú polievku.
Rýchla pikantná kukuričná polievka
pre 4 osoby budete potrebovať:
? litra vývaru, najlepšie zeleninového
1 plechovku kukurice, tú väčšiu s objemom 400 ml
1 menší pór
1 lyžicu masla
1 lyžicu múky
2 čili papričky
2 rajčiny
približne 1 a ? dl smotany
1 lyžičku cukru (lepší je hnedý)
soľ a čierne korenie na dochutenie
trocha čerstvej bazalky na osvieženie chutí
Postup je ľahký a fakt rýchly. Pór nakrájajte na nie príliš tenučké kolieska, aby prirýchlo nezmľandraveli. V hrnci rozpustíte maslo, pridáte pór a keď zosklovatie, poprášite ho múkou. Chvíľu posmažíte, zalejete vývarom, pridáte nie úplne scedenú kukuricu a varíte ani nie desať minút. Zatiaľ si necháte zovrieť trocha vody a na chvíľku do nej ponoríte rajčiny, ktorým ste predtým narezali šupku. Následne ich stiahnite z kože a také odšupkované nakrájajte na osminky. Čili papričky nakrájajte na drobno, ak sú priveľmi štipľavé, môžete ich zbaviť semienok. Po piatich minútach pridajte smotanu, dochuťte cukrom, čiernym korením a ak je treba, soľou. Keď polievku vypnete, pridajte nasekanú bazalku.
Hoci sa táto polievka stala v našej domácnosti okamžitým favoritom, nebola prvou kukuričnou polievkou na našom stole. Tá nasledujúca je takmer rovnako dobrá, len jej príprava dá trocha zabrať. Je hustá a sýta a dobre padne hlavne v chladnom počasí. Skutočne sa oplatí ten čas do nej investovať.
Sýta kukuričná polievka
Najprv si pripravte závarku, na ktorú budete potrebovať:
1 celý pór
4 karotky
15 dkg šunky (bravčovej alebo morčacej, podľa chuti)
2 zväzky pažítky
V mierne osolenej vode krátko povarte nahrubo nastrúhanú karotku a pór nakrájaný na polovičné kolieska. Potom obsah sceďte, opláchnite studenou vodou a premiešajte so scedenou tretinou kukuričných zŕn. Šunku nakrájajte na kocky a osmažte. Pažítku nadrobno nastrihajte.
Teraz sa pustite do prípravy základu. Nachystáte si:
2 malé cibule
2 väčšie konzervy kukuričných zŕn (z ktorých ste odobrali na závarku)
2 polievkové lyžice masla
1 polievková lyžica kukuričnej krupice
asi 1 liter vývaru (najlepšie zeleninového)
? l sladkej smotany
soľ, mleté čierne korenie, muškátový oriešok
Na masle opražíte nakrájanú cibuľku, zvyšok zŕn a krupicu, podlejete vývarom, necháte zovrieť a povaríte pár minút na miernom plameni. Základ rozmixujete na pyré, ochutíte soľou, mletým čiernym korením a muškátovým orieškom, prilejete smotanu a chvíľku povaríte na miernom plameni. Potom pridáte závarku (pór, karotka, kukurica), osmaženú šunku a pažítku a všetko spolu prehrejete.
Obe polievky je vhodné načapovať do veľkých misiek, odniesť si ich k televízoru, pohodlne sa zabaliť do deky a pri obľúbenom programe si vychutnávať ich príjemne sladkastú chuť.
Ďalšie články z piatka 18. augusta 2006
Eva Borušovičová: Dve deci za tri stovky, zlatko
Imrich Rešeta ml.: Pán Šťastný a nevysloviteľný penis
David Reten: Sedem chudobných dní a ťaví zadok
Michaela Malíčková viac od autora »
Vaše reakcie [14]
:: Súvisiace reklamné odkazy |
|