Všetko naj, MTV!

Mojím idolom v období ťažkej adolescencie bola Darja. Postava kresleného seriálu MTV, oblečená v zelenej bunde a s okuliarmi na nose, ktorú som zbožňoval: pre jej suchý humor, iróniu a úroveň nedbalého sarkazmu, ktorým kompenzovala prostý fakt, že nepatrí medzi obľúbených. Darja bola stotožnením všetkých tých, ktorí prežívali v sivej zóne priemeru, v druhej polovici rebríčka spoločenskej popularity, a vedela s tým žiť. Bola obranným mechanizmom pre všetkých mladých ľudí, ktorých si pri prihlúplych kolektívnych hrách na telesnej výchove a brannom cvičení vzali kapitáni do svojho tímu až ku koncu – ale zase nie úplne posledných. Tých, ktorých status bol síce degradovaný do pozície niekoho druhoradého, ale zároveň tak trochu zaručený všetkými tými podivuhodnými indivíduami, čo na tom boli ešte horšie.

Podľa mňa bola Darja skvelá. Pre mňa osobne to najlepšie, čo z MTV za dvadsaťpäť rokov jej existencie vzišlo.

Za všetok ten čas sa o tejto televízii popísalo viac ako dosť: toľko komentárov, analýz a úvah hudobných publicistov a mediálnych teoretikov neexistuje o žiadnom inom médiu na svete. V zásade boli všetky istým spôsobom užitočné, niektoré celkom dobré, v konečnom dôsledku však často protichodné. Prvá hudobná televízia sa stala kultúrnym fenoménom, ktorý ovplyvnil životný štýl niekoľkých generácií, no predovšetkým bola a je niečím novým a najmä kontroverzným.

Zatiaľ čo podľa mnohých revolucionalizovala mediálny svet a od začiatku nastolila odlišný kurz od vtedajších amerických televízií, ktoré svojím vysielaním viac či menej udržovali daný spoločenský status quo, ďalší tvrdia, že MTV vlastne nebola iná. Podľa nich totiž napríklad v 80. rokoch konštantne vytláčala novú mladú hudbu a uplatňovala apartheid voči Afroameričanom (neskoršia hviezda stanice, Michael Jackson, sa dostal do vysielania až po nátlaku jeho nahrávacej spoločnosti). Dala síce príležitosť vzniknúť novým, okrajovým žánrom ako rap či grunge, ale vraj len preto, aby obohatila mainstream. Svojimi animovanými seriálmi typu Beavisa a Butt-Heada a faktom, že od jej čias je pri piesni rovnako ako hudba a text dôležité i video, síce dala do popredia obraz, ten sa však v jej podaní stal banálnym – bol to len obraz, nič viac.

Konečne: MTV sa síce podieľala na veľkých charitatívnych akciách typu Live Aid a spolupracovala s nadáciami na podpore tzv. zodpovedného správania mladých, no podľa jej kritikov sa zároveň sama správala úplne inak. Násilné obsahy tvorili minimálne asi 20 % jej vysielania (až v jednej tretine z nich býva útočník vyobrazený ako atraktívny typ, z dvoch tretín býva dokonca odmenený), v reality šou Osborneovci bolo vyobrazené násilie, sex alebo padla šťavnatá nadávka 140-krát za hodinu.

Navyše tento rozpor podľa mnohých nebol daný ničím iným ako prvoradou orientáciou na peniaze a zisk. Životný štýl, nové žánre, prvé reality šou na svete neboli nič iné ako vytvorenie globálneho nákupného strediska pre nadnárodné korporácie. Po prvom roku a pol mala MTV podpísané reklamné zmluvy so 125 obchodnými gigantmi, vrátane napríklad Pepsi a ďalších.

Skrátka, pre každého niečo.

Cez všetky diskusie, kritiky, polemiky a článočky o tom, čo si vlastne máme pod MTV predstaviť, si televízia našla cestu k mladým. Ku konkrétnym ľuďom, ktorí si z nej niečo odniesli. Záleží na tom, či sa rap a grunge rozvinuli na jej obrazovkách len preto, že to nebol zlý biznis? Môžeme mieru toho, či dokáže hudobná televízia zasiahnuť generáciu, ovplyvniť obyčajného človeka, či dokáže dať niečo nejakému pätnásťročnému Jamesovi z New Yorku alebo Denise z Mexico City, určovať cez skriptá mediálnych teoretikov?

Keď sa zamyslíme, možno zistíme, že v konečnom dôsledku MTV bola a je závislá od Jamesa a Denisy ešte viac ako od reklamy a sponzorov. Možno si tak nakoniec priznáme, že je len málo televízií, ktoré dosiahli niečo podobné ako ona. MTV má dvadsaťpäť rokov, vysiela v takmer 400 miliónoch domácnostiach v 166 krajinách sveta. A stále je tým, kto otvára dvere novým trendom, žánrom, kto určuje správanie všetkých ostatných v brandži.

Záleží na tom, či je podľa odborníkov v jej podaní obraz vyprázdnený a banálny? 

Neviem, čo znamenala MTV pre vás, ale ja som Darju miloval aj s vedomím, že televízia mala zmluvu s Pepsi.

Ďalšie články zo štvrtka 17. augusta 2006
Ľuba Lacinová: Neznesiteľná ťarcha zomierania
Elena Akácsová: Mladý pán, ja za stovku nelíham!
Rasťo Salay: Ako som štvorživloval a iné veci