Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: František Gyárfáš | 15.8.2006 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Lepenie rozbitej duše

Blank

ts_01Ľudia nikdy nie sú len šťastní. Protirečí to skúsenosti, fyzike aj dialektike dňa a noci. Šťastie sa neukladá do peňaženky. S nešťastím je to inak. Dejiny sveta sú plné pekiel, ktoré sa nekončia. Mnoho kostí ukrývajú arménske cesty, osvienčimské baraky, kambodžské killing fields, lesy pri Srebrenici. Kosti nepochovaných ľudí, pre ktorých smrť bola vykúpením.

Aj miesta, na ktorých človek prestáva byť morálna bytosť a stáva sa iba materiálom banálneho zla, majú svojich preživších. Utýrané trosky, ktorým sa nekonečne pomaly hoja kýpte na tele aj na duši. Títo ľudia, ktorí prežili peklo ako nekončiaci sa stav, sa nevracajú, aby podávali svedectvá. Kiež by mohli zabudnúť, vymazať z pamäti nekonečnú bolesť. Radšej by žili bez toho, aby sa museli skúmavo dívať na ľudí, aký by z koho bol kat. Uprednostnili by život ako každodenný sled bežných radostí a sklamaní.

Hlavná hrdinka filmu Tajomstvo slov Hanna (Sarah Polleyová) je dievčina odhadom tak dvadsaťpäťročná. Počuje iba s načúvacím prístrojom a nie je jasné, ako často ho vôbec zapína. Hanna nie je zhovorčivá. Pracuje v továrni, žije sama a nevidno, že by uvažovala nad niečím takým, ako je šťastie. V továrni na ňu nažalujú odbory a je nútená si po štyroch rokoch vybrať prvú dovolenku. Odchádza kamsi do neútulného mestečka na pobreží a zdá sa, že podobne monotónne, bez slov a prejavených emócií, prežije aj nútený čas bez práce. Nevieme o nej nič. Jediné gesto, ktorým preruší svoje odmerané mlčanie, je zúrivé strhnutie pokrývky na hotelovej posteli. Kdesi v jej plachom vnútri číhajú démoni.

Hanna si pri obede náhodne vypočuje telefonický rozhovor, v ktorom hľadajú zdravotnú sestru na pár týždňov – čas jej dovolenky. Vecne a energicky o tú prácu požiada. „Som zdravotná sestra,“ dodáva. A tak sa dostáva na vrtnú vežu stratenú kdesi v Severnom mori. Na veži bola havária a okrem ťažko popáleného a dočasne nevidiaceho pacienta Josefa (Tim Robbins) je tam už iba minimum personálu – veliteľ, kuchár, dvaja robotníci. A jeden oceánograf, ktorý počíta vlny.

ts_02ts_03

Vo fabrike, kde hučia stroje a je mnoho ľudí, mlčanie nepočuť. Ošetrovať oslepnutého naftára a nič mu nepovedať visí nad posteľou chorého ako búrkový mrak. Josef je veľký sebavedomý muž. Niečo v živote už zažil, mnohé pokazil a dosť pochopil. Položí zopár krčmových otázok a vie, že Hannino mlčanie je len brána, ktorá je zavretá. A on nie je chlap, ktorý rád ostáva vonku. Pri príchode na loď Hanna absolvuje rozhovor s ošetrujúcim lekárom. Ten sa jej opýta, odkiaľ pochádza. Hanna mlčí – ako na všetko, čo presahuje nutné informačné minimum. Lekár na jej mlčanie odpovedá opatrne a vysvetľujúco: „Viete, ja mám ženu cudzinku. Z Kolumbie. Ja nemám v tomto smere predsudky.“ „Ale ja ich mám,“ odpovedá Hanna priamo.

Hanna je blondína, veľmi pekná, ale nie severského typu. Je to logické. Veď kedy sa už v Škandinávii diali ženám také strašné veci, aby zdravotné sestry uprednostnili prácu vo fabrike a vypínali načúvací prístroj. A tak iba hádame, márne sa pokúšame vypátrať z cudzokrajne znejúceho priezviska, z ktorého z pekiel moderného sveta Hanna ušla. Do Anglicka a do mlčania. Josef je robustný chlap. Jeho bezmocnosť slepca je kontrastujúca s jeho sebavedomím. Ale najmä je to človek, ktorý si všíma iných ľudí. Ide do hĺbky. A má zvláštny talent na láskavosť. Hannino mlčanie ho bolí, ale rešpektuje ho. Radšej namiesto vyzvedania rozpráva. Jeho príbehy sú mocné ako jeho ruky. A sú také nežné, že pod nimi Hanna pomaly, opatrne a možno prvý raz otvára svoju večne striehnucu pevnosť vlastného súkromia, poslednú baštu pred zúfalstvom.

Najúčinnejšie diela o utrpení sa koncentrujú na svetielko na konci tunela. Sofiina voľba. Schindlerov zoznam. Aj skromný, introvertný film Tajomstvo slov nehľadá otázky o zmysle sveta, v ktorom sa zlo dokázalo rozšíriť tak ľahko, ale skúma, či a ako je možné sa z tohto pekla vyliečiť. Je to film o lepení rozbitej duše.

Nielen Hanna, ale aj Josef prežíva obrovskú, možno neznesiteľnú bolesť. Aj on zažil tragédiu, ktorá sa nedá odstrániť. Josef je však Američan, žijúci v bezpečnom, civilizovanom svete. Tam tragédie nie sú systémovou vadou, ale iba prepletencom nešťastných osobných trajektórií. Zoči-voči systémovému peklu, aké len tušíme, že prežila Hanna, aké prežívajú tisíce Hannien v ubolených zvrhlých vredoch tejto smutnej planéty, sú Josefove peklá takmer nepatričné. Napriek tomu, že nebolia menej. Sú osudom jednotlivca vo svete, kde platia pravidlá. Kde človek nie je iba číslom, či často ani tým nie.

Film Tajomstvo slov je očistným rozprávaním o tom, ako si ľudia môžu nájsť k sebe cestu. Ako to nie je ľahké. Ako im v tom prekáža všetok ten hnusný zasvinený krám spomienok, čo si ho vláčia so sebou. Aké je to ťažké. A niekedy nemožné. Je to čistý, chápavý a úplne internacionálny film. Katalánska režisérka Isabel Coixetová (1960), miesto konania – oceán kdesi pri Anglicku, americkí, talianski, anglickí a ešte ktovieakí robotníci hovoriaci po anglicky, lekárka v Kodani a Hanna, ale odkiaľ, to vám neprezradím. A záleží na tom až tak veľmi?

ts_04ts_05

V lunatickom svete opustenej ťažnej veže pôsobí mlčanlivá, ale vnútorne pravdivá Hanna ako anjel. Utrpenie, o ktorom nerozpráva, akoby nútilo jej osamelých spoločníkov k úprimnosti. Možno vedia, že nemajú čas na veľa zbytočných slov. Zriedkavé rozhovory Hanny s veliteľom, kuchárom či oceánografom si budete dlho pamätať. A vetu: „Nič také dobré som v živote nejedla“ možno nezabudnete do smrti.

Film nie je detektívkou a nie je ani zovšeobecnením. Besy nakoniec dostanú meno. Možno by čistote príbehu udržané tajomstvo prospelo, avšak tú trochu sociológie mu snáď treba odpustiť. Na porazenie zla sú potrebné slová. Tajomstvo slov je film o nádeji. Jeden z najkrajších, aké som v poslednom čase videl. Vzrušujúci herecký koncert. Fantastická, uveriteľne uzavretá Sarah Polleyová a charizmatický Tim Robbins. Hybajte do kina. Už nie je tak teplo.

Tajomstvo slov, La vida secreta de las parablas/The Secret Life Of Words, Španielsko, 2005, kino, 120 min.

Réžia: Isabel Coixetová
Scenár: Isabel Coixetová
Kamera: Jean-Claude Larrieu
Hrajú: Sarah Polleyová – Hanna, Tim Robbins – Josef, Javier Cámara – Simon, Eddie Marsan – Victor, Steven Mackintosh – Dr. Sullitzer, Julie Christieová – Inge
Oficiálna stránka filmu: http://www.clubcultura.com/clubcine/clubcineastas/isabelcoixet/vida_secreta/index.html


Ďalšie články z utorka 15. augusta 2006
Juraj Malíček: Pohľadnica z Kalkaty
Eli Elias: Kapitola desiata – Noc pod mohylou alebo Ako má vyzerať dobré karaoke
Rado Ondřejíček: Chcete sa baviť, ale počúvať hudbu?
Pavol Spacejunker Buday: Smrteľné tiene sa predlžujú



František Gyárfáš  viac od autora »
Vaše reakcie [8]
:: Súvisiace reklamné odkazy