Neobyčajne kúzelný film o jemných nuansách nesplniteľných snov

Mnohí ľudia u nás s nostalgiou či znechutením spomínajú, aké bolo kedysi jednoduché voliť. S jediným lístkom v ruke zájsť za plentu.

Dnes máme demokraciu. Politické strany sa úpenlivo snažia vydolovať sny čo najväčších skupín voličov a vkladať ich do svojich programov. Ľudia sú rôzni a sľuby strán chutia ako guláše psíčka a mačičky. Strany dúfajú, že volič si vyberie svoju chuť a odignoruje ingrediencie, ktoré sa k nej nehodia.
Fajnšmekrov, kverulantov a podozrievavých idealistov to znechucuje a prisahajú, že tentoraz už určite nepôjdu voliť. Alebo si vyberú extrémistov, ktorí im sľúbia čokoľvek.

Pre väčšinu to nie je až taký problém. Pokiaľ veci v zásade fungujú, v stranách býva rozdiel iba nepatrný.
V Nórsku to funguje už dlho. Majú rozumnú demokraciu, fungujúcu trhovú ekonomiku, rozsiahle sociálne istoty a obrovské zásoby ropy.
Spokojnosť neinšpiruje k dobrému humoru. Keby som vám povedal, že Nóri nakrútili hraný film o politických stranách, iste by ste čakali nejakú ostro satirickú nudu.
Našťastie to tak nie je. Utópia – najviac ľudí je v Číne je neobyčajne kúzelný film o jemných nuansách nesplniteľných snov. Láskavá, ironická, surrealistická tragikomédia o malých osudoch obyčajných ľudí a ich veľkých naplneniach.

Úspešný príslušník strednej triedy si uvedomí, že život sa krúti iba okolo manželkiných kachličiek do kúpeľne a jeho snahy kúpiť si ešte väčšiu loď. Navzájom sa už vôbec nepočúvajú. Nič im v živote nehrozí. Ak sa za hrozbu nepovažuje naplánovaný čas na najbližších štyridsať rokov dopredu. Muž cestou v aute zazrie jazero, ide sa doň vykúpať a potom nahý...
Aktívnej žene, stresovanej nie z nehybnosti, ale z nedostatku času, zožerie krava mobil. Keď ju zvoniacu naháňa, udrie sa do hlavy. A potom...

Dve registrované partnerky vezú z Rumunska žobravé dieťa. Pre ne aj pre dieťa to znamená luxus, na ktorý by si nikdy nemohli zarobiť.
A takto ďalej až po skupinu už veľmi starých sociálnych demokratov, ktorí vytiahnu mladú ženu z bahna. Spievajúc internacionálu.
Každý z hrdinov je volič inej strany. Tým sú jednotlivé príbehy odlišné. A predsa sú si vlastne podobné. V poriadnom svete, akým je Nórsko, niet zásadných odlišností v spravovaní krajiny. Všetci sa tlačia do stredu.

Utópia – najviac ľudí je v Číne je kolektívne dielo takmer dvadsiatky scenáristov a režisérov. Skladá sa z ôsmich poviedok, ktoré spája jedna vidiecka osamelá benzínová pumpa. Každá poviedka má svojho scenáristu a režiséra a je uvádzaná názvom niektorej z politických strán. Napriek tomuto film udržuje rovnaká poetika. Zrejme aj spoločný názor.
Politika síce jednotlivé príbehy inšpiruje, avšak mohli by fungovať aj bez takéhoto rámcovania. Sú vtipné, často výsmešné, niekedy nostalgické, ale vždy láskavé. Často so skvelými prekvapujúcimi pointami. Všetky príbehy sú zároveň nekompromisne metaforické.
Hrdinovia každej poviedky sa na ceste za svojimi zmenenými osudmi skôr či neskôr zastavia na benzínovej pumpe. Pumpár by mohol byť aj čarodejník. Keby aj on sám nebol iba malý nevolič s veľkým snom.

Nikdy som v Nórsku nebol a aj nórskych filmov som videl v živote iba pár. Po tomto zvláštnom, zábavnom a veľmi ľudskom dielku mám pocit, že o nich niečo podstatné viem. Omnoho viac, než mi povedia výsledky ich volieb.
Jeden nórsky divák o filme napísal, že bude úplne nezaujímavý pre ľudí mimo Nórska. Ťažko by sa mohol mýliť viac. Hoci mi iste unikli jemné detaily, všetko vo filme by mohlo platiť aj všeobecne. V popredí súkromné sny, v pozadí politika.

Skvelý začiatok do volebného roku. Bolo by fajn, keby niečo podobné mohlo vzniknúť aj u nás. Čím nemyslím mnohosť politických strán.

Utópia – najviac ľudí je v Číne, Folk flest bor i Kina. Nórsko 2002, kino, 82 min.

Réžia: Thomas Robsahm, Martin Asphaug, Arild Fröhlich, Sara Johnsenová, Magnus Martens, Hans Petter Moland, Terje Rangnes, Ingebj?rg Torgersenová, Morten Tyldum
Scenár: Nikolaj Frobenius, Marion Hagenová, Kjetil Lismoen, Erlend Loe, Thomas Robsahm, Harald Rosenl?w-Eeg, Per Schreiner
Kamera: John Andreas Andersen, Anders Flatland, Gaute Gunnari, Trond H?ines
Hudba: John Erik Kaada
Hrajú: Trond H?vik – Lasse, Marit Pia Jacobsenová – Marianne, Ingar Helge Gimle – policajt, Kim Haugen – doktor, Ingrid J?rgensenová – Mona, Ole-J?rgen Nilsen – Ragnar