Čosi bolo, čosi bude

V živote príde chvíľa, keď si človek uvedomí, že sa začal pozerať naspäť. Akoby si vo vlaku presadol na opačnú stranu kupé, chrbtom k smeru jazdy. Pohybujúca sa krajina k nemu neprichádza, ale sa mu vzďaľuje. Sem-tam ešte otočí hlavou, vykloní sa z okna a očami skúma budúcnosť. Potom si znovu sadne a váži minulé. Táto zmena má aj svoj symbol – päťdesiatku. Približne toľko má Don Johnston (Bill Murray) vo filme Zlomené kvety.

Don sedí v teplákoch na pohovke svojho luxusného domu. Nehybne hľadí do obrazovky televízora, alebo aj len tak – do prázdna. Nikam sa nechystá. Budí dojem, že to, čo mal v živote urobiť, sa už stalo. O jeho minulosti, hoci je pre príbeh kľúčová, sa veľa nedozvieme. Zarobil mnoho peňazí v počítačovej branži. A celý život bol Don Juan.
Peniaze a sex. Aká to nádherná kombinácia života ako hry. Filozoficky sú však obe špecializácie zradné.

Peniaze sú neutrálne. Nie je v nich cítiť pot, slzy, či podlosti, ktoré si ich získavanie vyžadovalo. A nevoňajú rozkošami, ktoré za ne možno kúpiť. Pokiaľ sú peniaze zmyslom práce, bohatý človek už nemá prečo pracovať.
Zvádzanie žien je omamné. Zvodcovstvo je pyšným prihlásením sa k evolúcii: mocnejší, výrečnejší a krajší má k dispozícii viac samíc, viac potenciálnych odtlačkov v nekonečnej reťazi genetických príčin a následkov. Zároveň je zvádzanie aj arogantným pohŕdaním tou istou evolúciou. Pretože zvodca nechce rozmnožiť svoj kód. Plody milovania si necháva pre seba. Zvádzanie je premena biológie na krásu.
Don sedí na pohovke a hľadí naspäť na svoj život. Peniaze a zvádzanie. Oboch má dosť. Trezory v banke aj v pamäti má plné klenotov. Má päťdesiat a už nič nemusí. Je zdravý, pri sile a už na penzii. Krásny program, ale zúfalý plán pre život. Don sedí nehybne a z jeho prázdneho pohľadu nie je jasné, či sa chystá na Bahamy, alebo sa obesiť.
Do jeho nehybnosti preniknú súčasne dve veci: opúšťa ho milenka a dostane ružový list. V liste píše bývalá milenka, že sa mu pred dvadsiatimi rokmi narodil syn a práve sa ho vybral hľadať. List nie je podpísaný. Na nátlak svojho etiópskeho suseda (skvelý Jeffrey Wright) spíše zoznam mileniek spred dvadsiatich rokov a ide ich navštíviť.

Takto sa začína road movie muža, ktorý po dlhom behu zastal a teraz ho dobieha vlastný život. A prináša mu otázky, na ktoré predtým nemal čas. Bill Murray hrá Dona temer bez mimiky. Ako keby ho depresia uvrhla do stavu emocionálnej otupenosti. Divák si ťažko zvyká, že tento muž bol ešte nedávno úspešný high-tech špecialista a neodolateľný zvodca žien. Iba niekedy zažiari gesto. Pohľad. Slovo.
Ženy, ktoré navštívi (Sharon Stoneová, Jessica Langeová, Tilda Swintonová, Frances Conroyová), sú ešte stále krásne, dospelé a žiaduce. Don je už pre ne minulosťou. Sladkou aj trpkou spomienkou. Ak tam kedysi bola láska, už prebolela. Sú prekvapené iným spôsobom, keď ich Don navštívi. Jedna z nich mu napísala list: „Máš so mnou syna.“

Odkedy sa Jim Jarmusch (1953) preslávil filmom Cudzejší než raj (USA, 1884), stal sa prototypom Mr. Cool. Keby sa robil rebríček režisérov s najcharakteristickejším imidžom, stál by hneď za Woodym Allenom. Jarmuschova elegancia bola vždy chladná, cynická, vtipná až na hranicu bolesti. Newyorský frajer, ktorý točí filmy, ale nedá si pre nič vŕtať do kolena. Emócie nikdy nepatrili do jeho výzbroje. Osobná zaangažovanosť bola takmer vylúčená. Jarmusch vedel byť analytický či filozofický, ale medzi ním a jeho postavami stála vždy kamera. Vo svojich dielach bol pozorovateľ, strojca, demiurg, ale nikdy nie hráč.
Jeho nezúčastnenosť mala problém: ťažko sa na nej dal vystavať príbeh. Jarmuschove filmy pripomínali neobyčajne vtipné, ale stále kratšie anekdoty. Až filmom Mŕtvymuž (USA, 1995) dokázal, že vie vytvoriť príbeh. Aj keď sa v ňom mŕtvy hrdina celý film vlečie do hrobu. Jarmusch zvážnel. Jeho svet nadobudol viac kontúr. Kladie vážne otázky. Aj keď ešte nie osobné.
Keď Jarmusch pripravoval film Zlomené kvety,mal práve päťdesiat rokov. Nie že by som hľadal nasilu paralelu medzi Donom a ním, ale nedá sa tomu celkom vyhnúť. Možno sedia v iných kupé vlaku. Ale obaja sa dívajú na odchádzajúcu krajinu.

Bill Murray, niekdajší cynický glosátor z Krotiteľov duchov(USA, r. Ivan Reitman, 1984), sa stal vo filme Stratení v preklade(USA, r. Sofia Coppola, 2003) mužom takmer bez slov a gest. Hravosť je preč. Ostáva maska, ktorou iba občas prenikajú emócie. Don zo Zlomených kvetovje mu veľmi podobný. Snáď ešte menej angažovaný, prázdnejší, pustejší. Vnútorné prežívanie dokumentujú iba jeho sny. Len v nich vidíme, že si všíma viac, ako dáva najavo.

Na konci filmu sedí Don znovu v tých istých teplákoch na tej istej pohovke. Akoby počas putovania do vlastnej minulosti nič nezistil, nič neobjavil a nič nepochopil. A predsa sa zrazu prebudí, prudkým behom uteká prázdnou ulicou a znovu stojí na križovatke ciest. Nehybnosť je prelomená. Nič sa ešte nekončí. Čosi bude.

Jarmuschovi sa Zlomenými kvetmipodaril skvelý film. Pozoruhodná je aj hudba etiópskeho džezmena Mulatu Astatkeho. Tým, ktorí si nemyslia, že filmový hrdina musí celý film utekať a na záver spočinúť v teplom náručí happy endu, ho možno len odporučiť.

Zlomené kvety, Broken Flowers. USA – Francúzsko, 2005, kino, 106 min.

Réžia: Jim Jarmusch
Scenár: Jim Jarmusch
Kamera: Frederick Elmes
Hudba: Mulatu Astatke
Hrajú: Bill Murray – Don Johnston, Julie Delphyová – Sherry, Heather Simmsová – Mona, Brea Frazierová – Rita, Tilda Swintonová – Penny, Sharon Stoneová – Laura, Jessica Langeová – Dr. Carmen Markowska
Oficiálna stránka filmu: http://brokenflowersmovie.com/home.html