Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Eva Borušovičová | 11.8.2006 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Aj zajtra vyjde slnko

Blank

uvodnik192Tá pani mala v tvári pokoj a mier. Stála niekde pred domom a rozprávala o svojom synovi, ktorý ako osemnásťročný spáchal samovraždu.

- Viete, mladí ľudia sú náchylnejší ku skratu... sú náchylnejší zabiť sa preto... – kamera v nájazde priblížila jej tvár, - že vzhľadom na málo životných skúseností si neuvedomujú, že nech sú problémy akékoľvek, aj zajtra vyjde slnko.

Aj zajtra vyjde slnko.

Aj u nás v rodine sa opakuje táto mantra, najviac vraj pri znárodneniach, chorobách, úmrtiach, nevkusných vzorkách na závesoch a keď si milovaná dcéra berie za muža nejakého očividného gaunera a nedá si povedať.

- Aj zajtra vyjde slnko, - hovorí naša babička ťahajúca pomaly k deväťdesiatke, pozornými očami sledujúca z invalidného vozíčka, ako sa okolo nej odvíja život.

- Ja som si dlho hovorila, ako Scarlett OHarová, že „s tým sa budem trápiť až zajtra“, - povedala moja teta, ktorá už vďaka tomu, že je matkou troch detí a bývalou manželkou troch mužov, každého inej národnosti, zažila už skoro všetko. – Ale to s tým slnkom je tuším lepšie.

- Aj zajtra vyjde slnko, - opakujem si ležiac v posteli s urputnou bolesťou hlavy zo všetkých tých vecí, ktoré som musela riešiť a nemala som o to najmenší záujem, ktoré ma predsa dobehli, hoci som im unikala a snažila sa presvedčiť samu seba, že vlastne neexistujú.

Aj zajtra vyjde slnko, chcem povedať vám niektorým, ktorých mám rada a viem, že práve nedostávate to, čo by ste si zaslúžili, že ste niekomu dali lásku, a on vám ju nevracia, že sa nevyznáte vo svojom živote a vo vlastných citoch, že neveríte v spokojnú budúcnosť, že musíte bojovať s bezmocnosťou a nemožnosťou pomôcť svojim najbližším, že na vás doliehajú existenčné problémy a všetky možné formy malovernosti. Aj zajtra vyjde slnko a bude ďalší deň a nikde nie je napísané, že neprinesie niečo pekné. Opakujem to sebe aj vám, hoci si neprikladáme hlaveň ku spánku, ani nedrvíme lyžicou našetrené tabletky. O život nám totiž ide každý deň.


Ďalšie články z piatka 11. augusta 2006
Ester Ralbovská: Prázdninové knedle
Imrich Rešeta ml.: Život po smrti sa veľmi nevypláca
David Reten: Pekelná ženská a jej sexi živý bič



Eva Borušovičová  viac od autora »
Vaše reakcie [65]