Sexmašina alebo Katolík

Existuje psychoterapeutická technika, pomocou ktorej sa jednotlivec alebo celá skupina jednotlivcov môže rýchlejšie dostať k podstate toho, kým vlastne sú. Žiadalo sa mi napísať, že rýchlejšie nájdu sami seba, ale na toto slovné spojenie by sa mal vzťahovať zbrojný pas, pretože v ústach životných dezertérov všetkých druhov pôsobí ako yperit.

Takže tá psychohra sa začne tak, že každý dostane osem útržkov papiera a na ne napíše osem rôznych odpovedí na otázku Kto som?. Osem svojich identít a životných úloh. Žena, Otec, Dcéra, Sexmašina, Horolezec, Kotolník, Katolík alebo trebárs Fackovací panák vlastnej rodiny. A potom treba tie papieriky zoradiť podľa dôležitosti. Od tých najokrajovejších až po tie najvnútornejšie a najvlastnejšie. A ďalším krokom je začať sa ich vzdávať. Predstaviť si, že nie sú, teda že už nie ste kotolníkom, katolíkom, ani sexmašinou. Oslobodzovať sa, oškrabovať sa až na dreň. Dostať sa k tomu poslednému a najdôležitejšiemu a zadívať sa naň. Čo vám zostalo? Horolezec? Otca ste odpálili hneď na začiatku alebo sa medzi tých osem identít ani nedostal? Alebo vám zostala Matka? Čo sa stane, keď už ako Matka nebudete taká silná v kramflekoch, keď vás vaše deti už nebudú tak veľmi potrebovať? Čím budete potom? Kedy ste sa vzdali Ženy, Sestry, Priateľky, Pestovateľky tristo druhov tulipánov? Nakoniec sa hráči zbavia aj posledného lístočka a zamyslia sa, čo zostalo. Dobre sa zamyslia. A potom si tie lístočky znovu privlastnia, v opačnom poradí, aj s identitami, ktoré sú na nich napísané. A mali by mať pri sebe niekoho, komu môžu povedať, čo pri tom cítili, na čo si spomenuli, aké nové súvislosti a poznania sa pred nimi zrazu vynorili. Niekoho, kto ich bude skutočne počúvať. Ak to nie je terapeut, aspoň dobrý priateľ.

Keď som si tento test vlastnej identity pred pár rokmi robila ja, nemala som komu rozprávať, čo všetko som cítila pri pohľade na posledné dva papieriky a nedokázala sa rozhodnúť, ktorý si mám ponechať. Od bezmocnosti a ľútosti som sa rozplakala. Každý máme svoje slabé chvíľky osvietenia.

Na súbor našich ôsmich životných úloh som si znovu spomenula niekoľkokrát v týchto dňoch, keď jazdím okolo ošumelých predvolebných billboardov. Na jednom sľubujú homosexuálom registrované partnerstvá, na inom podporu rodiny, inde zas ekonomickú prosperitu. Premýšľam nad tým – keby som bola homosexuálne zameraná, či by táto skutočnosť prioritne určovala moju osobnosť a moje rozhodovanie. Alebo či ma napríklad so všetkými matkami v tejto krajine spája moje materstvo viac než čokoľvek iné s kýmkoľvek iným. Alebo či má niekto v tých ôsmich papierikoch napísané Daňový poplatník, Podnikateľ, Pacient. Najviac by ma zaujímalo, či by si niekto napísal Slovák alebo Maďar, či je to to najpodstatnejšie, s čím sa identifikuje.

Ide o to, že je pre mňa veľmi ťažké predstaviť si, že by bolo možné zúžiť všetko, čím je každý z nás, do jedného slova, ktoré nás malo doviesť k volebnej urne s príslušným lístkom a ktoré nás teraz má zjednotiť v tichej podpore našich predstaviteľov. Nebránim sa tomu, ani nemám ako, len vyjadrujem rozpaky nad zaradením do skupiny Občanov, tak ako som sa nevedela stotožniť s inými podskupinami Mamičiek v čakárniach a ordináciách lekárov, Žien, Umelcov, Nájomníkov bytov.

Kdesi som počula chlapskú radu o výbere životnej partnerky: Nikdy nebuď so ženou, ktorú je možné opísať jednou vetou.

Čím viac viet je o vás pravdivých, tým viac toho o sebe viete. Čím lepšie sa pozriete za tých osem okvetných lístkov vašich identít do plodného stredu vášho bytia, tým väčšiu pravdepodobnosť máte, že pochopíte sami seba, že budete pochopení a že nakoniec nájdete to, čo hľadáte.

Ďalšie články z piatka 21. júla 2006
Soňa B. Karvayová: Škaredé a zdravé keksy nielen pre psy
David Reten: Horúci bozk temnej lady
Uršuľa Retenová: Chcete pripraviť svoje dieťa na príchod súrodenca?
Ján JoFIX Čičmanec: Doveďte škrečka do cieľa!