Vtipní proti svojej vôli

- Podaj mi pivo!

- A čo čarovné slovíčko?

- Strelím ti?

Jeden z najhlúpejších vtipov, a predsa sa mi zdá veľmi smiešny. A ešte ten o bobrovi a vydrách, akože príde bobor k rieke a kričí na vydry: „Poďte von, vydry, budeme špásovať!“ Vydry vyjdú von a pošpásujú. Na druhý deň bobor príde znova a hneď: „Poďte von, tydry!“ A vydry že: „My nie sme tydry, ale vydry!“ A bobor na to: „S kým raz niečo mám, tomu nevykám!“ Neviem rozprávať vtipy a písať už vôbec nie, ale netreba, na ilustráciu to stačí a smiať sa nemusíte, nakoniec, humor je veľmi vážna vec.

Nazdávam sa, že bobor aj ten chlap z prvého vtipu neplánovali byť nijako zvlášť vtipní, práve naopak, čo povedali, mysleli smrteľne vážne. Asi preto sa smejeme, ťažko reagovať inak na čosi tak hrozitánsky absurdné, a predsa vo svojom fundamente pravdivé. O humore a o smiechu sa napísali stovky teoretických kníh, desiatky veľmi múdrych, a žiadna vtipná. Samozrejme, humor aj smiech sú príliš vážne a dôležité témy na to, aby boli vtipné. Tie najsmiešnejšie a možno aj najvtipnejšie veci bývajú často najstrašidelnejšie. Výroky a skutky, ktoré dotyční myslia smrteľne vážne, ale ľudia okolo ich tak vnímať nemôžu, lebo so svetom by čosi nebolo v poriadku. Preto sa tyranie boja smiechu, keď začnú byť smiešne a ľudia sa na nich začnú baviť, veští to, že končia. Preto je humor vždy dobrý. Môže byť krutý, surový, čiernejší ako tma, brutálny, nemiestny, ale dobrý je vždy, na rozdiel od smiechu a nás, smejúcich sa. Tiež nerozumiem.

S nemým úžasom som sledovával zlomyseľné výstrelky akejsi skrytej kamery, Just čosi sa to volalo a šlo to hocikedy, keď bolo treba v televíznom vysielaní zalepiť fugu. Princíp bol jednoduchý: vždy sa nastražila nejaká zákerná pasca a smiešne malo byť to, ako ľudia reagujú. Nesmial som sa nikdy, tak ako sa nesmejem na filmoch Zdeňka Trošky a rečiach Jána Slotu. Asi preto, že vlastne nemám zmysel pre humor, len nedostatok taktu a zmyslu pre mieru, čo v praxi znamená, že sa často smejem a často sa smejú mne.
Iné ma však znepokojuje. Ak je humor vždy dobrý, a o tom som presvedčený, je humorné, a teda dobré aj to, keď sa ľudom len tak pre smiech robí zle? V tých skečoch sa vždy smiali, takže asi hej. O čom to svedčí? O ľudskej malosti a primitivite, o tom, že sme apriori zlí? To sa tvrdiť neodvážim (aj keď si myslím svoje), skôr mi to vychádza tak, že smiech, humor a vtip spolu bezprostredne, priamo nesúvisia, len si ich sami umelo spájame. Dnes teda dávam.

Smejeme sa a sme vtipní, aby sme niečo zakryli. Slabosť, obavy, komplexy, stud a najsmiešnejší sú tí z nás, čo neskrývajú nič. Ani to dobré, ani to zlé. Čo na srdci, to na jazyku a všetci okolo sa pučia od smiechu. Keď to prestane byť smiešne, môžeme sa začať báť.

No dobre, príliš hlboko som zaťal, veľký krajec odkrojil, veľké sústo odhryzol, a pritom som len chcel zámienku, aby sme si vo fóre mohli vypisovali obľúbené vtipy.

Ďalšie články zo štvrtka 20. júla 2006
Ľuba Lacinová: Vône leta a tela
Dušan Mikušovič: Neobjektívni?
Rado Ondřejíček: Sexy žena, drsní raperi, mladí metalisti a legendárna holá hlava k tomu