Dnes bude výber z toho, čo si môžete hocikedy pohodlne stiahnuť z našej ponuky, zameraný na relatívne novšie veci. V poslednom čase pribúdajú slušným tempom, takže okrem prehrabávania sa v starých veciach a prezerania aktuálnych horúcich noviniek, ktoré nájdete priamo v TOP ponuke sekcie Hudba, dobiehame aj ponuku minuloročných a tohtoročných albumov, ktoré stále ešte voňajú novotou, i keď už pár mesiacov majú. Len pre poriadok a pripomenutie, všetko z uvedeného si môžete zadarmo vypočuť v polminútových ukážkach a potom aj kúpiť, či už ako celé albumy, alebo pekne po pesničke za pár korún.
The Streets – The Hardest Way To Make an Easy Living
Prvý album The Streets som si pred pár rokmi pustil a potom som ho daroval, pretože ma nebavil. Dnes mi je aj troška ľúto, Mike Skinner alias The Streets s jeho londýnskym hip-hopom postaveným predovšetkým na miestnom prízvuku ma baviť začal. Okrem hip-hopu je v ňom totiž aj kus toho, čím Britániu preslávili predovšetkým gitarové kapely a k tomu štipka rozkošného – ako to len povedať po slovensky – „neumětelstva“, až mám pocit, že takúto hudbu by som hádam mohol robiť aj ja. Ale nerobím, tak aspoň odporúčam The Streets.
Goldie Lookin Chain – Safe as Fuck
K The Streets ešte jeden ostrovný hip-hop. Goldie Lookin Chain sú z Walesu a už len ten názov, brácho! Guns Don’t Kill People, Rapers Do z ich prvého albumu Greatest Hits je jedna z najzábavnejších pesničiek, čo poznám, niekdajší Kopytovci šuviks. Safe As Fuck je druhý album týchto madrfakin týpkov. Ak sa vám zdá, že hip-hop môže byť v duchu slovenskej produkcie maximálne tak smiešny, ale (až na Vecove veci) nikdy nie vtipný, to ste ešte nepočuli správne albumy. Začnite so Safe as Fuck od Goldie Lookin Chain.
Goldfrapp – Supernature
Goldfrapp by podľa práva mali byť uvedení v slovníku ako stručný opis hesla „sexy hudba“. Slečna Alison dobre vyzerá, vynikajúco spieva a švihavé electroclashové rytmy prekladané jemnou sado-maso agitkou tomu dávajú skutočné gule. Supernature je najnovší album s vynikajúcimi kritikami, ale máme aj dva predchádzajúce a rovnako ospevované: Felt Mountain a Black Cherry.
Darkness – One Way Ticket to Hell... and Back
Maťo Ďurinda už tri roky chodí po svete, striedavo si trieska hlavu o stenu a striedavo vyhlasuje, že on toto vymyslel prvý veľmi veľmi dávno. Darkness vleteli do hitparád s revivalom krčmového melodického metalu presne v tublatankovskom duchu a s albumom Permission to Land spravili obrovskú dieru do sveta. Ich šťastím bolo, že na rozdiel od Maťa sa nikdy nebrali smrteľne vážne a niektoré single som zvládol celkom dobre počúvať aj ja. I tak som však rád, že sa diera časom zacelila a druhý album One Way Ticket To Hell... and Back minulý rok už nechal ľudí oveľa chladnejších. Nie je síce o nič horší ako ten prvý, ale predstava, že by sa natupírované hry s varlatami obtiahnutými nebezpečne naúzko začali znova valiť z MTV, nie je práve to, s čím by som chcel ráno vstávať do práce.
Corgan – TheFutureEmbrace
Lahôdka pre fajnšmekrov na samý záver. Billy Corgan, starý známy plešoun zo Smashing Pumpkins, to po ikstom rozhádaní sa so spoluhráčmi skúsil najskôr s projektom The Zwan a keď ani tí s ním dlho nevydržali, vydal minulý rok sólovku TheFutureEmbrace. Hudobne najviac pripomína niekdajší tekvicovský album Adore, ktorý síce mám napríklad ja veľmi rád, ale kapela si zaň od verných kedysi riadne zlízla, že je málo gitarový. Sólovému Billymu by ste šancu mali dať, ale ak nie, nech sa páči, dosť toho ponúkame aj priamo od Smashing Pumpkins.
Ak potrebujete poradiť, tu nájdete podrobný návod, ako postupovať pri nákupe hudby z našej stránky. A tu zasa návod, viac od autora »
Tak čo, aká bola Pohoda?
Skvelá hudba nielen na horúce dni
Naša hudba na Bažant Pohode 2006
Nikto iný vám toľko neponúkne
Mladá, drzá, zábavná - a to je všetko