Lasery prekliato nízko

Chcete vidieť chlapíka, ktorý svoje zbrane oslovuje krstnými menami a jeho najobľúbenejšia puška sa volá Viera?

Pustite si Firefly.

Keď niekto nazve seriál, v ktorom sa v rovnakom čase aj na rovnakej úrovni reality lieta na vesmírnych lodiach a jazdí na koňoch, Svetluška, môže to byť alebo vášnivý entomológ s nedostatkom sebareflexie, alebo ktosi, kto má rád metafory. Neviem, aký má Joss Whedon vzťah k hmyzu, ale metafory miluje, a tiež metonymie, oxymoromy, paradoxy, nonsensy a väčšinu ďalších štylistických trópov a figúr. A vie s nimi bravúrne narábať. Napríklad Svetluška – Firefly – to preto, že vesmírna loď Serenity, domov posádky a jedna z hlavných postáv seriálu, sa na Svetlušku fyzicky podobá. Je to vesmírna loď triedy Firefly, technologicky za zenitom, vesmírom lieta už len zopár posledných kusov. Nie sú príliš pohodlné, zato viac-menej spoľahlivé, a hlavne, je v nich dostatok skrytých priestorov, ktoré dokážu oceniť špeciálne pašeráci. Jedným z nich je kapitán Malcolm Reynolds, vojnový veterán, starý mládenec, možno trocha mrzút, ale inak fasa chalan. A fajn je aj jeho posádka, zmes bizarných osobností, čudákov, pričom každý z nich má svoju minulosť, a budúcnosť nevyzerá tiež najlepšie. Potiaľto je Firefly len ďalším sci-fi seriálom, v ktorom posádka čosi rieši a presúva sa z miesta na miesto. Ale akým sci-fi seriálom!

V prvom rade, ak už ste si na Firefly urobili názor, a nie je nijako zvlášť lichotivý – zahoďte ho! Fakt. A urobte niečo pre seba: zožeňte a pozrite si jednu z týchto epizód – Jaynestown, Our Mrs. Reynolds, Heart of Gold, alebo The Train Job. Jedna epizóda trvá okolo trištvrte hodinky, ak vás Firefly nechytí, je to minimálna strata času, ale ak vás chytí, a on vás chytí, čaká vás ešte štrnásť vynikajúcich epizód a jeden dobrý celovečerný film a potom velikánsky smútok, že viac toho niet.

„Keď sa ťa niekto pokúsi zabiť, hneď mu to odplať.“

Seriál Firefly sa začal v USA premiérovo vysielať v sezóne 2002 – 2003 a skončil sa skôr, ako sa poriadne stihol rozbehnúť. Pre nízku sledovanosť, ktorej však materský FOX nijako zvlášť nepomohol. Odvysielaných bolo dvanásť epizód, v inom poradí, ako bol autorský zámer, a vysielací čas sa menil. Bla, bla, bla. Faktom je, že Firefly sa na prvýkrát nechytil, lebo to nie je žiadny mainstream, žiadna masovka. Naopak, je to seriál, ktorý chce celého diváka, nie televíznu obeť, ale partnera. Keď sa Firefly objavil na DVD, dvanásť odvysielaných epizód, plus tri v telke neuvedené, seriál sa stal obrovským komerčným trhákom, lebo si ho jednoducho kúpili všetci, čo dokážu oceniť nie práve štandardnú kvalitu. Je veľa dobrých seriálov, v poslednom čase čím ďalej tým viac, každopádne, čoraz nástojčivejšie platí, že kvalita každého seriálu sa zvyšuje priamo úmerne s tým, koľko epizód si môžete pozrieť na jeden záťah. Dôsledok? Pomaly sa stáva pravidlom, že seriály sú úspešné v televízii, ale neporovnateľne úspešnejšie, keď sa na konci sezóny objavia komplet na DVD.      

Späť k Firefly. Prečo si tak slintám na kazajku a stále som nič zásadné o seriáli samotnom nepovedal? Lebo to ide ťažko. Vždy, keď začnem o tom, že Firefly je mix space opery a westernu, začne to znieť ako hlúposť a nezmysel. Skúsme to teda inak. Firefly je preto taký dobrý seriál, lebo je pravdivý, skutočný, realistický, uveriteľný. Som pri zmysloch a stále platí, že Firefly je space opera krížená s westernom, len je ten seriál napísaný a nakrútený tak, že je za ním cítiť jeho vlastný, autonómny svet, paralelnú fiktívnu realitu, premyslenú a fungujúcu do posledného detailu. Má vlastnú geografiu, politiku, ekonómiu, históriu, kultúru, umenie a – pochopiteľne – jazyk. Angličtinu a mandarínsku čínštinu, pričom pasážam v čínštine rozumejú len postavy v seriáli a ľudia hovoriaci po čínsky. Žiadne titulky. Zhruba po pätnástich minútach, a platí to pre ktorúkoľvek epizódu, sa divák celkom spontánne prestane pozastavovať nad špecifikami sveta Firefly a začne ich vnímať ako nanajvýš samozrejmé, prirodzené, ba dokonca, vzhľadom na zápletku a dej, jediné možné. Zem je minulosť, vyťažená, zdevastovaná hruda. Ľudstvo kolonizuje iné planéty. Teramorfuje ich, osídľuje. Z planéty na planétu sa lieta vesmírnymi loďami, pri pionierskom osídľovaní planét je však najpraktickejšie využívať čo najobnoviteľnejšie zdroje. Taký kôň človeka odvezie, aj čo-to odnesie, je relatívne rýchly a jeho prevádzka lacná. Chce to trávu a vodu, ale pokojne sa obíde bez nafty a elektriny.

„Pozri sa, manželka alebo nie, stále nie si ničí majetok. Máš rovnaké právo žiť a skúšať zabíjať iných ľudí ako všetci ostatní.“

Svet Firefly je svetom našej budúcnosti, do jeho metapríbehu vstupujeme zhruba šesť rokov po vojne medzi Alianciou centrálnych planét a tzv. Nezávislými, čosi ako Juh proti Severu, teda občianska vojna, len v kozmickom meradle. Mal Reynolds je vojnový veterán a keďže bojoval za stranu, ktorá prehrala, k Aliancii nemá najvrúcnejší vzťah. Naopak. Živí sa ako pašerák, malý gauner, ktorému nie je cudzia žiadna neplecha. Keď Alianciu vytočí, fajn, ale v podstate sa snaží len prežiť. Jeho posádka je na tom podobne. Ťažisko Firefly je však kdesi inde. Nie v tom, čo hrdinovia robia a zažijú (to je síce zábavné, ale druhoradé), ale v tom, akí sú, ako vidia svoj svet a kam ich to dovedie. Hovoriť o psychologickej drobnokresbe na pôde space opery je absurdné, napriek tomu to funguje. Posádku Serenity neženie vpred túžba spoznávať, objavovať či bojovať, oni jednoducho chcú prežiť vo svete, ktorý nie je nezávislosti veľmi naklonený. Ich kozmická loď nie je priestor sterilne dokonalých kulís, ale miesto, kde na pomerne malej ploche žije niekoľko postáv, živých ľudí so svojimi limitmi, návykmi a stereotypmi a podľa toho to tam vyzerá. Serenity je hrdzavá, špinavá, podľa všetkého to tam aj poriadne smrdí olejom, jedlom, potom a čímsi, čo sa tie smrady snaží prekryť a každú chvíľku sa na nej čosi kazí, čosi nefunguje, prípadne to vypovedáva svoju funkciu. Serenity je skrátka čosi ako starý rozheganý karavan, alebo plachtový voz, ktorý napriek všetkým nedostatkom plní svoju funkciu a stále je to jediný domov pre ľudí, ktorí sa pre minulosť a okolnosti nechcú, alebo nemôžu zaradiť.

Hoci som veľký fanúšik fantastiky, odvážim sa tvrdiť, že Firefly je jeden z mála žánrových seriálov, ktorý dokáže spoľahlivo osloviť aj ľudí, ktorí fantastiku alebo ignorujú, alebo im priamo vadí. V tomto je podobný seriálu Lost, len náročnejší.

Ako náročnejší? Sémanticky, teda znakovými systémami, jazykom, ktorý využíva a tematizovaním čohosi, čo možno nemá meno, ale existuje, lebo to cítime. Čosi nesmierne hlboké, sídliace v nevedomí a dotýkajúce sa našej ľudskej podstaty. V inom texte by som použil slovné spojenie veľké témy, avšak sem sa nehodí, lebo ony tie témy nie sú ani jasne sformulované, ani pomenované. Asi takto – Mal Reynolds je chlap – emocionálny rezeň, na jeho lodi jeden z malých pomocných raketoplánov využíva Registrovaná spoločníčka Inara – čosi ako značková kurva, vlastne nie, exkluzívna a v spoločnosti vysoko vážená kurtizána, gejša, čo má na prvom mieste repertoára sex. Čosi medzi nimi je, milujú sa hlbšie, ako by boli ochotní pripustiť. Nikdy si to nepovedia, nikdy sa podľa toho nesprávajú, nikdy nekonajú tak, aby raz v budúcnosti skončili v domčeku na vidieku, bok po boku, šťastní a s kopou deciek. Divák to vidí možno jasnejšie ako oni sami a chcel by, aby boli spolu, ale akosi cíti, že nie, že nemôžu. Je mu to ľúto, samozrejme, ale kdesi vo vnútri chápe, prečo si Mal a Inara nič nepove

Juraj Malíček  viac od autora »
Vaše reakcie [8]