Romantická prechádzka vidiekom

Sediac v klimatizovaných kanceláriách, v „záhradných“ krčmách na rozpálených chodníkoch a v autobusoch plných smradľavých ľudí s čiernymi chlpmi pod pazuchami, predstavujeme si vidiek ako ľúbeznú zem zasľúbenú, kde sa ovečky štverajú hore grúňom, kolorit dedinskej krčmy je doplnený spievajúcim Dušanom Grúňom, každý hrom sa pri búrke tri minúty odráža od okolitých kopcov a ľudia sú drsní a láskaví, múdri a prostí zároveň.

Keby sme vedeli, ako veľmi sa môžeme mýliť, ostali by sme doma, v dusnom meste, so spomienkovým optimizmom z prázdnin u babičky spred 25 rokov.

Spoľahnúť sa dá iba na tie hromy-blesky. Ovečky sa síce kotúľajú hore grúňom a dole grúňom, ale zvedavých turistov od nich zaženie spoľahlivý pes, kým bača vysedáva pri podčapovanom pive v krčme, ktorá sa z rozkvetu 70. rokov dosiaľ nespamätala.

A ľudia. Sú drsní. Dávajú mená domácim zvieratám. Keď nežne potľapkajú mraziarenský box, za ktorý by sa nemusel hanbiť najväčší hypermarket, s hrdosťou prednesú – idem nakŕmiť Konštantína, zabijeme ho, až keď zjeme Klementa. Zásadne neprosia a neďakujú, najmä nie ženám, ktoré im v pominutí mysle sľúbili podporu v dobrom i zlom netušiac, že to znamená doniesť pohár vody zúfalému smädnému manželovi, sediacemu pri studničke.

Sú láskaví. Leží im na srdci zdravotný stav vzdialeného suseda, najmä akú častú a bolestivú má stolicu po operácii hemoroidov. A ja, hlupaňa, som si naivne myslela, že záchod je miesto, kde môže byť človek skutočne sám.

Sú múdri. Veď ovládajú čistý príjem každého obyvateľa svojej dediny. Aj keď má 180 čísel. Aj za koľko kúpil tehly na barák. Aj keď ho postavil v roku 1978. A to všetko nám stihnú vyklopiť, keď sa rútime dedinou rýchlosťou 90 km/hod. Z číreho zúfalstva.

Sú prostí. Preto sa k nám prihovárajú aspoň dvaja naraz, do každého ucha jeden. Čo na tom, že cenné informácie nemajú kadiaľ unikať von a nadmerný obsah hlavy nám spôsobí šialené sny o krčmárovi z dolného konca, ako sa prespal s krčmárovu ženou z horného konca, nie z neodolateľnej vášne, ale ako súčasť nekalých konkurenčných praktík. Tí sčítanejší, rozumej chápajúci dve uši ako dômyselný systém toku informácií dnu a von, neváhajú zapchať spolurečníkovi ústa, aby nám rozpovedali tú svoju verziu príbehu o krásach komunizmu. Hoci príbeh nás nezaujme, najmä keď ho počujeme piatykrát, máme dosť času uvažovať, čo zanedbali vo výchove matky niekedy v 50. rokoch a či by sa neoplatilo zaviesť na univerzitách sedemkreditový predmet Základy slušnosti namiesto kedysi obľúbeného MRH.

Deti sú vychovávané ako malí debili. Príkaz „nechoď k ohňu" je im preložený ako „ba! ba! to je žiži!". Čo je žiži? Poznáte jazyk, v ktorom existuje slovo žiži? So všetkou úctou ku genialite vášho dieťaťa nemám na mysli jazyk kočovných stredoafrických kmeňov. Dieťa vie, keď sa k nemu správajú ako k hlúpemu, skôr ako zistí, že oheň je dosť jednoduché dvojslabičné slovo.

Keď sa nasýtime onakvejšej spoločnosti ľudí drsných a láskavých, múdrych a prostých zároveň, sunieme sa k babičkinej chyži, aby sme sa nasýtili poslednými rezňami z Kristiána, ktorému sme boli pripravili veselý kar minulú jeseň.

Ale chyba lávky, zabudli sme, že je piatok, pôstny deň všade tam, kam ešte nedorazili závery druhého vatikánskeho koncilu ukončeného v roku 1965. Dostaneme akurát zemiaky s kyslým mliekom. Jedlo s vôňou detstva stráveného medzi kravami, husami, malinami a blonďavými kamarátmi. Občas si zemiaky s kyslým mliekom pripravíme aj doma, neostane nám však priestor na ronenie nostalgických sĺz, lebo presviedčame vlastných puberťákov, že svet bol krásny aj bez rôznofarebných jogurtov a piercingu.

Pečené zemiaky – nuž, áno, smiešny recept, ale ťažko sa ich možno prejesť, preto sú hodné internetového zvečnenia. Aby boli dostatočne rýchle a chrumkavé, krájame ich na troj- až štvormilimetrové plátky. Na jednu porciu stačí plný plech starých zemiakov a jeden a pol plného plechu nových zemiakov. Teda štyri stredné staré zemiaky a 5-6 nových zemiakov. Ak niečo nesedí, chyba bude v našom chápaní strednosti zemiakov. Rozpálime rúru, plech potrieme olejom, plátky zemiakov rozkladáme na plech, aby sa neprekrývali a boli omastené z oboch strán. Posypeme korením a pečieme 20 minút.

Kyslé mlieko už dávno nie je, čím bývalo. Mlieko z obchodu hnije a nekýši sa. To preto, aby sme si ho mohli kupovať zvlášť ako hotový produkt.

Na druhom mieste v hitparáde siedmich variácií zemiakov s kyslým mliekom sa umiestnila zemiaková kaša s cibuľou a kyslým mliekom. Potrebujeme:

Zemiaky
cibuľu
kyslé mlieko
olej
maslo
sladké mlieko (akože obyčajné nekyslé a nehnilé, ak máme pochybnosti, volíme smotanu)
soľ

Kolieska cibule, ktorú sme ošúpali a nakrájali na kolieska, smažíme na oleji na panvici. Nie na prisilnom plameni, aby sme ju nemuseli stále miešať, nie na prislabom plameni, lebo by sa dusila a nesmažila, snažíme sa uhádnuť najstrednejší plameň. Naším cieľom je urobiť zo šťavnatej cibule strednehnedé krehké kúsky.

Kým sa cibuľa smaží, ošúpeme a nakrájame zemiaky na také kúsky, ktoré budú uvarené za 10 minút. Občas ledabolo zamiešame cibuľu. Kúsky zemiakov varíme 10 minút domäkka. Ak nemáme odhad na stredné zemiaky, nebudeme ho mať ani na desaťminútové kúsky, preto mäkkosť zemiakov overujeme pred scedením. Občas ledabolo zamiešame cibuľu. Uvarené zemiaky scedíme. Občas ledabolo zamiešame cibuľu. Zemiaky rozpučíme. Kým nie sú rozpučené úplne, nič nepridávame, lebo potom sa hmota stáva mazgľavou a prípadné zabudnuté nerozpučené kúsky unikajú pred pučiskom a ostávajú navždy kúskami, ktoré nechceme, ak ich nechceme. Občas ledabolo zamiešame cibuľu. Pridáme maslo, na štyri porcie aspoň 10 dkg, a soľ, tej primerane. Občas ledabolo zamiešame cibuľu. Potom opatrne zriedime mliekom. Moja a určite aj vaša stará matka mlieko do zemiakovej kaše vždy zohrieva a vyhráža sa tragickými následkami, ak to neurobím aj ja. Keďže lenivci majú najväčšie zásluhy na vývoji ľudstva, zodpovedne vyhlasujem, že jediný následok riedenia studeným mliekom je menej riadu na umývanie. Mlieko prilievame po malých šplechoch, aby sa stihlo ohriať od zemiakov a aby sme zrazu nemali zemiakovú polievku. Keď má kaša želanú konzistenciu, môžeme uvažovať o drobnom ozvláštnení, napríklad pridať za hrsť strúhaného parmezánu pre chuť alebo za hrsť petržlenovej vňate pre vzhľad, alebo nemusíme uvažovať a rovno ju kydneme na tanier. Musím povedať, že ak má zemiaková kaša správnu hustotu, je jej kydanie mimoriadne uspokojivé. Občas ledabolo zamiešanou cibuľou hojne posypeme kašu, pretrepeme kyslé mlieko a napchávame sa.

Ak si mám vybrať dovolenku medzi davovým šialenstvom hotel-pláž a drvivými krásami nášho vidieka, volím balkón 1 krát 2 metre, nohy v lavóre a chudobné vidiecke jedlo k tomu.