Čo bolo a čo bude v jednom recepte

Každý má pamäť nastavenú inak. Niekto si pamätá vizuálne, niekto podľa vône, niekto podľa slov, ktoré sa povedali. Ja si pamätám udalosti podľa jedla, ktoré sme vtedy konzumovali. Pamätám si na večer po mojich prijímačkách na vysokú školu ako na jeden z mála s mojím prvým frajerom, aj to len vďaka tomu, že sa podávalo pikantné indiánske mäso podľa receptu exotického frajera našej kamarátky.

Spomínam si na večer s chlapíkom, ktorý bol u sestry na návšteve a ktorého meno som si nemohla zapamätať, pretože sa k nemu nehodilo, a tak som si ho pomenovala Martin Pichanda a jedli sme zapekané špenátové zemiaky. Nikdy nezabudnem na nášho amerického kamaráta a jeho americký večer, taký nostalgický, až to chvíľami bolelo a na večeru boli najlepšie hamburgery na svete. V pamäti mi zostanú vryté aj večere v Holandsku, varené len pre mňa s láskou a perfídnosťou. Noci plné rozhovorov u babičky, zapíjané odležaným orechovým likérom, zajedané štrúdľou a paradajkovou polievkou. Prakticky si neviem spomenúť na udalosť, v ktorej by nefigurovalo nejaké dobré jedlo. A tu je možno práve ten problém. Ak v nejakej situácii jedlo chýbalo, moja pamäť sa k nej zachovala veľmi nepohostinne. Vyvrela ju do suterénu pamäti, prípadne rovno dala príkaz na skartovanie. Koľkokrát som sa márne pokúšala spomenúť si na niekoho z mojej minulosti a skonštatovala, že keby mi po ňom zostal nejaký recept, iste by tak rýchlo neupadol do zabudnutia.

Samozrejme, aj v tomto smere existujú výnimky. Mám v mysli človeka, po ktorom mi zostal jeden skvelý recept, len tie spomienky nie. Vlastne som ho, teda presnejšie ju, takmer nepoznala, aj keď zomrela iba pred rokom. Nikdy sa mi neozvala, možno čakala, že to spravím ja, možno nevedela ako. Ja som sa zas bála. Že sú v jej živote už celkom iní ľudia, že ma nepotrebuje poznať, že keď raz zazvoním pri dverách, tak ma nespozná. Tak dlho som otáľala, až mi zomrela. Volala sa Žofia, bola otcova mama a ja mám vraj po nej oči a vlasy. A recept na pirohy.

Pirohy babky Žofie

Potrebujeme:
dva hrnčeky hladkej múky
1 vajce
vodu (množstvo podľa potreby)
1 lyžičku soli
4 veľké cibule
slaninu

Zemiaková plnka:
5 stredne veľkých zemiakov
asi 300 g bryndze
3 lyžice smotany

Zemiaky očistíme, uvaríme a popučíme na kašu. Necháme vychladnúť. Do vychladnutých zemiakov pridáme bryndzu a smotanu a dobre rozmiešame. Ochutnáme, či plnka nie je príliš príkra alebo mdlá, podľa potreby pridáme ešte bryndzu alebo smotanu.

Do veľkého hrnca dáme zohriať vodu.

Z múky, soli, vajca a vody si na doske vymiesime voľnejšie cesto. Vyvaľkáme na asi polcentimetrovú hrúbku a menším pohárom vykrajujeme kolieska. Do každého kolieska dáme za malú lyžičku plnky, koliesko preložíme na polovicu a okraje stlačíme.

Do vriacej osolenej vody hádžeme pirohy po desiatich až pätnástich kusoch – podľa veľkosti hrnca, občas premiešame, aby sa nám neprilepili na dno. Keď vyplávajú, vylovíme pirohy sitkom, prepláchneme studenou vodou a dáme do misy s trochou masla.

Cibule si nakrájame nadrobno, slaninu na kocky. Na panvici najskôr opečieme slaninu, keď pustí masť, pridáme aj cibuľu a opečieme do zlatista.

Ak sa vám ešte chce pirohmi zaoberať, prihoďte ich k slanine a cibuli a trochu ich opečte. Mne sa to väčšinou už nechce, a tak v prvý deň pirohy podávam „holé“ so slaninkou a cibuľkou, prípadne s lyžicou smotany. Zapíjame kyslým mliekom. Na druhý deň ohrievam pirohy v slaninovocibuľovej panvici, takže sú zas iné a strašne dobré.

Pirohy pre mňa pred pár rokmi navaril môj znovunájdený bratranec z otcovej strany, Roman. Prikvitol do Bratislavy a po takmer dvanástich rokoch sa opäť stretávame. Nakoniec som aj ja prekonala strach a odhodlala som sa ísť babku navštíviť. Avšak babička Žofia práve v ten deň zomrela. Predsa mi však po sebe niečo zanechala, darček krehký a vzácny ako úsmev za oknom neznámeho domu. Na pohrebe sa stretli všetky jej deti, vnúčatá a pravnúčatá a už sme zostali v kontakte. V čase internetu je našťastie každý vzdialený len na jeden enter.

Ďalšie články z piatka 7. júla 2006
Eva Borušovičová: Ak tomu veríš, tak nedaj si to vziať
David Reten: Ospalá Sklovská a jej pomsta 
Imrich Rešeta ml.: ETA na roztrhanie 
Ján JoFIX Čičmanec: Napumpovať implantátmi – a hor sa do akcie!