Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Peter Pišťanek | 24.4.2006 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Terorizmus, v minulosti známy ako islamský

Blank

 linky22_01
 Emir Kosturica

Predposratosť a lezenie do zadku mohamedánom je pre eurobyrokratov charakteristickou vlastnosťou, odkedy s nimi kšeftujú, čiže odjakživa. Momentálne bruselskí úradníci pracujú na akomsi analytickom slovníku, ktorý by v rámci euronewspeaku obmedzil používanie pojmu „islamský terorizmus“. Chudáci, akosi im ušlo, že ten slovník budú používať len oni sami, pretože verejnosť sa nemusí žiadnym ich slovníkom riadiť a žiadny bruselský newspeak prijímať. Samozrejme, vždy sa nájde zopár užitočných idiotov, ktorí v záchvate politickej korektnosti na tieto novoty pristanú, či už z čírej hlúposti, alebo z túžby odlíšiť sa, či sledovať módu, prípadne z každého niečo. Onedlho možno začnú chodiť s uterákmi na hlavách. Pre nich bruselskí blbci vymýšľajú svoj newspeak.

Je zaujímavé, ako všetci tí ľavicoví intelektuáli a pseudohumanisti ešte pred pár rokmi priam ucvrnkávali od rozkoše, keď nekriticky chválili Kusturicove filmy Underground, Otec na služobnej ceste či Dom na obesenie ako vrchol humanizmu, ktorý sa stavia na odpor všeobecnému zlu a nenávisti. Projektovali si doňho svoje vlastné postoje a názory. Zrazu sú zhrození, keď tento geniálny umelec, no samorast, čudák a svojím spôsobom magor, prejavil akýsi iný názor. Sú to ľudia, čo vyznávajú pravidlo „buď magor a hajzel, ale na našej strane". Len čo magor prejaví vlastný rozum a vlastné názory, ktoré sa príkro rozchádzajú s politicky skorektnenými názormi pseudohumanistov, už je zlý. A Kusturica svoj vlastný názor prejavil. A ten sa nám nepáči! Zrazu už ani jeho staršie filmy nie sú také dobré, ako boli predtým! Nasaďme mu psiu hlavu!

To mi tak trochu pripomína nástup dedinského fiškála Mečiara do tzv. vrcholnej politiky (ak sa na Slovensku o niečo takom dá hovoriť). To, že bol magor, našim neholučným krasoduchom neprekážalo, pokiaľ patril k nim. Len čo sa golem vymkol z kontroly a začal besnieť, bol zlý.

Na stránkach tohto e-zinu sa veľa píše o strete civilizácií. Najmä môj obľúbený Lukáš Krivošík. Ten sa mi veľmi páči. K stretu civilizácií mieri aj článok na Neviditeľnom psovi, ktorý si kladie otázku, prečo sa Čína asi nikdy nestane svetovou veľmocou. Ozaj, prečo vlastne?

K stretu civilizácií sa vyjadruje aj Karel Hvížďala v Reflexe, v článku Faloš a stret civilizácií.

A keď sme už pri tom Reflexe, veľmi som sa tešil na avizovaný rozhovor s protagonistom skupiny Placebo Brianom Molkom. Žiaľ, Honza Dědek sa s ním vôbec nerozprával o hudbe. Mám rád HUDBU skupiny Placebo a je mi úplne fuk, s kým jej spevák a gitarista spáva alebo nespáva. Skôr ma zaujímalo, napríklad aké ladenia Molko používa na svojich gitarách, že majú taký fantastický zvuk, prečo sa rozišli s prvým bubeníkom a podobne. Ale zaplať pánboh aj za toto! Molkovo najsúkromnejšie súkromie je predsa kľúčom k jeho textom, a tie sú podľa mňa dobré. A ten rozhovor sa mi páči. S inteligentným človekom sa dá rozprávať o čomkoľvek a vždy je to fajn. Ostatne, aj Molko sám to povedal: „Koho dnes už zaujíma hudba?“

Akurát sa mi nepáči tá vec s tou zlatou rybkou. Človek by mal cítiť aj s tým najnepatrnejším tvorom, najmä ak je mu zverený. Odteraz vždy, keď budem počuť Placebo, budem mať pred očami pomaly umierajúcu zlatú rybku. Veď si prečítajte.

Stret civilizácií, mohamedáni, bisexuáli, to sú všetko témy testujúce náš zmysel pre úprimnosť a otvorenosť. Ak sa nechceme zahaliť do ničnehovoriaceho politicky korektného newspeaku, musíme k tým veciam zaujať postoj, či chceme, či nie. Jednou z tých tém je aj eutanázia. Pred pár rokmi ma k tej téme doviedla spomienka na dlhé a neľahké umieranie mojej matky. Spor o eutanáziu však trvá dodnes.

Inou takou témou, najmä v Česku, kde ho uzákonili, je registrované partnerstvo.

V zime som pracoval na jednom projekte pre firmu, ktorá ma zamestnáva, a neodtrhol som sa od počítača. Prestal som fajčiť. Pribral som 20 kíl. Ešte stále je to len polovica z hmotnosti, ktorú som zhodil pred dvoma rokmi, ale aj tak. Tak sa teraz usilujem vrátiť k svojej pôvodnej hmotnosti. Pre tých, čo by chceli chudnúť bez hladu (to sa mňa netýka, nie som labužník a hlad mi neprekáža), tu je rozhovor s priekopníkom laických metód chudnutia Mirom Veselým.


Ďalšie články z pondelka 24. apríla 2006
Elena Akácsová: Ženy, naspäť k sporákom!
Soňa B. Karvayová: Počuť očami a vidieť ušami – základ manželského šťastia
Juraj Malíček: Sex na predmestí



Peter Pišťanek  viac od autora »
Vaše reakcie [20]