Fakt tam chceš dať bujón?

Keď všetci naokolo soptia sople.
Keď sa vrátim z dlhej zimnej prechádzky hladná s červeným nosom.
Keď sa zobudím s opicou, ktorú mätový čaj neuspokojí a slaninu s vajcom nemôže ani cítiť. Opice bývajú náročné.
Keď čítam knižku, od ktorej sa neviem odtrhnúť ani na 20 minút, potrebných na prípravu cestovín.
Keď ma omrzí chlieb so salámou a čokoláda.
Keď sa mi fakt strašne vôbec nič nechce.
Keď potrebujem zohriať dušu.
Keď mám pyžamovú sobotu a ku kuchárskej videotéke sa nepatrí chrúmať jablko.
Keď vám (mne sa to stať nemôže) po celodennej lyžovačke pomôže len pariaci sa tanier.
Keď sa mi tak nežiada variť, že ma nerozhádže ani bratova otázka „fakt tam chceš dať bujón?", ktorá nevyjadruje záujem o môj verejný imidž, ale slúži na odlákanie pozornosti od hotového bujónu.
Keď je vykradnutá chladnička.
Keď deti staršie ako 3 roky trieskajú do stola a kričia heslá z pionierskeho tábora, ktoré sme ich naučili vo veľmi slabej chvíľke.
Keď je stará mať na druhom konci sveta. Ona je totiž jediná, ktorá je pre nás ochotná investovať štyri alebo šesť hodín svojho prudko sa krátiaceho času do prípravy slepačieho alebo hovädzieho vývaru.
Keď je najbližší potravinový obchod vzdialený päť kilometrov brodenia sa metrovými závejmi.

Vtedy nás zachráni podvod s bujónom.

Na bujón poslednej záchrany potrebujeme:
kocku bujónu (má tvar kvádra)
skyvu oschnutého chleba
2-3 strúčiky cesnaku
tvrdý syr orezaný od zelených kvetiniek
trošku oleja

Dáme variť pol litra vody. Na oleji osmažíme hrianky. Z chleba. Hrianky v hlbokom tanieri zasypeme strúhaným cesnakom a strúhaným syrom. Prípadne posypeme petržlenovou vňaťou, ktorú nám stará mať nezabudla pribaliť pri letnej návšteve.

Do vriacej vody hodíme kocku bujónu, necháme rozpustiť a pár minút prevrieť. Dávame pozor na tanier s polotovarom, ktorý by si niekto rád uchmatol. Priamo na stole zalejeme obsah taniera vriacim bujónom. Chvíľu naparujeme ksicht a potom už len zjeme.

Niečo podobné sa nám snažia krčmári podávať pod názvom paveze, ale šetria syrom a pod syr dávajú len otoustovaný sendvičový chlieb, ktorý sa v polievke hneď rozmočí na kašu. A nemusíme podliehať ilúziám, že by krčmár varil štvorhodinový vývar, len tie veľkoobchodné bujóny chutia akosi ináč.

Ak sme dlho uväznení mimo civilizácie, môžeme vyskúšať variácie s osmaženou cibuľou namiesto cesnaku alebo s opečeným chlebom nakrájaným na kocky alebo s prihodením žĺtka alebo s taveným syrom, ktorý sa v bujóne rozpustí, alebo s posypaním zelerovou vňaťou namiesto petržlenovej. Ale to už bude úplne iné jedlo.