Finty Dicka a Jane sú bez povedomia kontextov až prekvapivo príjemnou, veselou a dokonca vtipnou nenáročnou komédiou, v ktorej sa Hollywood svojským, teda nereálnym happyendovým spôsobom vyrovnáva s koncom gigantov Enron a Worldcom. V Amerike ho neprijali najlepšie, možno pre relatívne čerstvé rany, možno preto, že ako zápletku využíva veľmi vážnu vec, a možno preto, že sa im jednoducho nezdal vtipný, ale to je ich problém. Tu sa páčil, kino sa bavilo ako jeden muž a príjemný bol aj komentár jedného z divákov, čudujúceho sa nad tým, prečo má filmová postava svoje životné úspory uložené len na jednom mieste a prečo tí Američania žijú na dlh. S filmom to síce nijako zásadne nesúvisí, ale je fajn, že existuje ešte aspoň niekto, kto vníma filmy ako obrazy skutočnosti.
Dick Harper je lojálnym zamestnancom gigantickej firmy Globodyne, má krásnu manželku, milého synáčika, mexickú aupairku, BMW, dom v príjemnom sterilnom satelitnom mestečku, ktoré by znieslo alebo Desperate Housewives, alebo vlastného masového vraha, aby sa v ňom aspoň čosi dialo a šťastnú budúcnosť pred sebou. Už prichádza, snaživý lojálny Dick postupuje v práci. A už je po nej, Dick sa totiž stáva tlačovým hovorcom Globodyne práve vo chvíli, keď sa akcie jeho materskej firmy rútia k zemi rovnako nezadržateľne ako prsia starej ženy. Samozrejme, o ničom netuší, o krachu Globodyne sa dozvie v ekonomickej relácii, v ktorej je práve hosťom, pozvaným, aby ho objasnil. Ešte o tom netuší, ale práve sa k tomu všetkému ešte aj profesionálne totálne znemožňuje. Harperovci postupom času prichádzajú o všetko. Ku cti im slúži, že sprvu sa snažia svoj pád na ekonomické dno zastaviť legálnymi prostriedkami, a je to aj vtipné, ale ešte vtipnejšie je, keď sa z Harperovcov stávajú zločinci. Ekonomická situácia rodiny sa zlepšuje s každým ďalším porušením zákona. Tesne pred tým, ako vypuká finále, sú Harperovci finančne tam, kde boli na začiatku, vo vate, takže sa Dick pokojne môže umárať výčitkami svedomia a opíjať v miestnom zbohatlíckom klube. Práve tam stretne bývalého ekonomického riaditeľa skrachovanej Globodyne. Slovo dá slovo, už len chvíľočka a dve ekonomické finty a zákerný zlý arcizlodej, vrchná hlava Globodyne, ktorá za všetko môže, je potrestaná. Napravené sú aj ďalšie krivdy a Dick môže naďalej žiť svoj americký sen. V titulkoch sa poďakuje poradcom zo zaniknutých veľkofiriem Enron a Worldcom a je koniec. Ubehlo to rýchlo a bol to veľmi príjemne strávený čas.
Finty Dicka a Jane sú síce filmom, o ktorom by sa dalo mudrovať do aleluja, ale netreba. Troška možno, ale aj to len preto, že ma vlastne veľmi príjemne prekvapili tým, že ma hlboko nesklamali. Čakal som totiž veľmi, veľmi veľa a rovnako veľmi som sa bál. Vec sa má tak. Finty Dicka a Jane sú filmom, na ktorom sa autorsky podieľali Dean Parisot a Judd Apatow, ľudia, ktorých považujem za nesmierne talentovaných. Naozaj nesmierne, možno až tak, že v súčasnom filmovom Hollywoode úplne naj. To preto, že režisér Dean Parisot nakrútil môj druhý najobľúbenejší film vôbec, s každým pozretím geniálnejší sci-fi pastyš Galaxy Quest a Judd Apatow, spoluscenárista Fínt Dicka a Jane, má ako režisér a scenárista na rováši Štyridsaťročného panica, teda film, ktorý si s najväčšou pravdepodobnosťou tiež veľmi obľúbim, len si ho musím ešte zo päť-šesťkrát pozrieť, aby som vedel, že ho môžem vždy.
Na základe mojich očakávaní teda mali byť Finty Dicka a Jane lepšie, mali tesať do kameňa. Netesajú, v žiadnom prípade nie. Príbeh je to lacný, smrdí gýčom, celej strednej časti chýbajú kauzálne dôsledky a hyperaktívne fyzické herectvo Jima Carreyho občas iba vyrušuje, ale to je jedno. Dôležité totiž je, že som presvedčený, že film je napísaný a nakrútený najlepšie, ako sa za daných podmienok dalo. Nakrúcať remake je vždy ošemetná záležitosť. Finty Dicka a Jane sú remakom rovnomenného filmu z roku 1977, s námetom a základnou dejovou osnovou sa teda nič zásadné robiť nedalo. Keďže film produkoval predstaviteľ hlavnej mužskej úlohy Jim Carrey, ani s jeho obsadením nie.
Zvyšok je najlepšou prehliadkou toho, ako sa dá upliesť z hovna bič, ktorý nielenže nesmrdí, ale ešte aj práska. Finty Dicka a Jane fungujú ako celok, potrebu babrať sa v nich pocíti málokto. Sú plné pôvabných detailov, práve vďaka nim je ten film vtipný a láskavý. Appatow a Parisot hrajú s kartami, ktoré rozdal niekto iný, kráľovskú hru. Nezneužívajú už raz použité vtipy, nežmýkajú z nich posledné zvyšky humoru. Naopak, použijú každý len raz a nechajú ho odplávať, aby nestratil čaro. Carrey síce robí, čo môže, aby strhol všetku pozornosť na seba a urobil z filmu ďalšiu svoju one man show, ale nedarí sa mu to. Parisot ho síce nedokázal udržať na uzde, ale elegantne mu aspoň vykolíkoval ohradu, v ktorej prekáža jeho prehrávanie najmenej. Je za idiota a to je fajn. Naozaj vtipný je len, keď je donútený kooperovať s inými postavami, ony dávajú jeho gagom pointy. A takto by sme mohli pokračovať ešte dosť dlho, ale k ničomu by to neviedlo. Veď vlastne nemusím svojich favoritov obhajovať, Finty Dicka a Jane to nepotrebujú.
Finty Dicka a Jane, Fun with Dick and Jane. USA 2005, kino, 90 min.
Réžia: Dean Parisot
Scenár: Judd Apatow, Nicholas Stoller, Peter Tolan
Kamera: Jerzy Zielinski
Hudba: Theodore Shapiro
Hrajú: Jim Carrey – Dick Harper, Téa Leoniová – Jane Harperová, Alec Baldwin – Jack McCallister, Richard Jenkins – Frank Bascomb, Gloria Garayuová – Bianca, Jacob Davich – Billy
Oficiálna stránka filmu: http://www.sonypictures.com/movies/funwithdickandjane/
Juraj Malíček viac od autora »
Vaše reakcie [1]
:: Súvisiace reklamné odkazy |
|