Človeka nasrdí, keď sa filmová postava zmocní jeho životnej idey. Bol to môj plán, premyslený do posledného detailu. Keby som sa ako dvadsaťjedenročný nekoncepčne nezlial do ležata na otvorení rockového klubu, s tou slečnou by som nikdy nelíhal, nezačal chodiť a nerozišiel sa, ženy by pre mňa zostali tajomstvom, ktoré nepotrebujem poznať. Neoženil by som sa o pár rokov s najlepšou kamarátkou, nežil sporiadaným životom konvenčného jedinca. Naopak, sedel by som v staromládeneckom dúpäti, tučný chlapík mrzkého zjavu a chatrného psychického zdravia, obklopený figúrkami, knižkami, komiksami a filmami, drtil videohry a neuveriteľne si to užíval. Niežeby to teraz nebolo fajn, ale keby som zostal panic, všetko mohlo byť ešte lepšie, mohol som žiť svoj pôvodný sen, nie ten nový, upgrejdnutý, ženatý, s predstavou šarvancov, ktorí raz v budúcnosti šikanujú moju zbierku a človek ich veľmi nemôže mlátiť, lebo je to jeho krv. Čo už, som ten typ, čo je presvedčený, že sex sa preceňuje, že dobrovoľný celibát nie je na zaplakanie, ale rovnako výhodná, ak nie pohodlnejšia alternatíva. Človek sa nerozptyľuje telesnom a má čas venovať sa dôležitým veciam. Byť panicom nie je žiadna desivá vízia, žiadny problém byť tridsať, štyridsať rokov panic, ako Andy v rovnomennom filme. Ako veľmi je mi sympatický, ako veľmi mu rozumiem.
Asi je jasné, že film 40 rokov panic sa mi páčil, priam ma nadchol, nie vďaka tomu toľko forsírovanému panictvu, aj keď na tento motív netreba zabúdať, ale vďaka priam bratským sympatiám k hlavnému hrdinovi, ktoré som pocítil už vtedy, keď sa v samom úvode filmu ráno vybral do práce. Štyridsiatnik v šatoch spoľahlivo ignorujúcich akékoľvek módne trendy, na bicykli, po ktorom v okamihu zatúži každý dvanásťročný chlapec. A spája nás viac, nielen majestátna ranná erekcia, vášeň pre figúrky a záľuba vo videohrách, spája nás aj ten pohľad na ženy, ktorý z nás vždycky robil viac fajn kamarátov na pokec ako partnerov na rýchly spotený nezáväzný sex. Kolegovia Andyho obviňujú, že postavil kundu na piedestál, ale nie je to celkom tak. Andy postavil na piedestál ženy, krásne, vznešené, fascinujúce, čisté, cnostné. Vášnivé diablice samozrejme tiež, ale až v intímnom súkromí presne po takom čase, aký je treba. Že je to absurdná, nezmyselná a príliš romantická predstava? Možno, ale určite prijateľnejšia ako tá, kde je žena hlavne matrac a vyhráva ten, kto je prvý. Aspoň pre Andyho, mňa a myslím, že zopár mužov by sa určite pridalo, ak by neriskovali, že ich označíme za slabošských rojkov, z ktorých by si redaktori časopisu Maxim okamžite urobili fackovacích panákov. Neviem, čo je za tým, možno oidipovský komplex, ktorý by vydesil aj Freuda, možno som gay a Andy tiež, ale tá predstava mi vyhovuje. Vlastne neverím pornu, zato verím videohrám, a figúrkam, ktoré musia zostať v pôvodnom neporušenom obale, aby si uchovali hodnotu. Krásna metafora, krásna v kontextoch Andyho nedobrovoľných snáh zbaviť sa panictva za každú cenu, hlavne kvôli kolegom v práci, ktorých Andyho výnimočnosť jednoducho dráždi. Keď sa objaví tá pravá, šarmantná, osudová dáma a babička k tomu, panictvo sa prvýkrát stáva problémom. Najprv kvôli nej, až potom kvôli nemu, veď vzdať sa figúrok, čo človek celý život zbieral a nikdy ich nerozbalil, nie je ľahké.
Blíži sa finále, pointu už tuší aj poďobaný teenager zmietaný hormonálnymi erupciami, čo sedí v treťom rade a nudiac sa od začiatku premýšľa, prečo ten chlapík už konečne niekoho nepojebe. Keď Andy úplne na konci debutuje, možno aj on pochopí, že to naozaj muselo stáť za to, že sa oplatilo počkať, a že tých figúrok je predsa len možno škoda. Ale to už by bol iný príbeh.
40 rokov panic je výnimočná komédia, vulgárna, ale nie sprostá, múdra, až človek pochybuje, že je americká a žne úspechy po celom svete. Očistená úplne na dreň rekonštruuje dávno mŕtve morálne hodnoty, a predsa ani na chvíľu nie je moralizátorská a mentorská už vôbec nie. Vynikajúci scenár, o ktorý sa podelili režisér a predstaviteľ hlavnej úlohy, je transformovaný do filmovej podoby so vzácnym citom pre mieru, balansuje na hrane, ale nikdy neskĺza do samoúčelnosti. Hrá sa v nej, dramaticky hrá, nie až tak celkom ako v Shakespearovi, ale Stevovi Carellovi ako Andymu veríme aj to, že seriál Raymonda má každý rád, je prijateľnou alternatívou k masturbácii, a konečne objavenej krásnej zrelo múdrej Catherin Keenerovej aj to, že môže milovať muža, čo má doma plastovú maketu vagíny.
Hlavné však je, a preto vnímam film 40 rokov panic ako udalosť sezóny, že v distribúcii sa konečne znova objavila komédia, pri ktorej sa spontánne rehoce celé kino a nie je to tupá masa, čo uletela na ďalšej zbytočnej prehliadke grgov, prdov, spermy a zvratkov, alebo, a čo je horšie, banálnych vtipov Zděňka Trošky. Aj keď tie tam sú tiež (zvratky atď., nie Troškove vtipy, bože uchovaj), len nevadia.
40 rokov panic, The 40 Year Old Virgin. USA 2005, kino, 116 min.
Réžia: Judd Apatow
Scenár: Judd Apatow, Steve Carell
Kamera: Jack N. Green
Hudba: Lyle Workman
Hrajú: Steve Carell - Andy Stitzer, Catherine Keenerová - Trish, Paul Rudd - David, Pomany Malco - Jay, Seth Rogen - Cal, Elizabeth Banksová - Beth, Leslie Mannová - Nicky, Jane Lynchová - Paula
Oficiálna stránka filmu: http://www.the40yearoldvirgin.com/
Juraj Malíček viac od autora »Vaše reakcie [12]
Vegetariánsky thriller z plastelíny, hurá!
Legendy zrodené na skejte
Dobro a zlo nie sú, je len tao
Film a komiks - súperi, či súputníci?
Popoluškina cesta na boxerský a morálny vrchol