Zlatou strednou cestou do slepej uličky

Agentúry MVK a IVO prišli v posledných dňoch so zaujímavými prieskumami verejnej mienky. Podľa Inštitútu pre verejné otázky uprednostňuje stredovú politickú orientáciu až 40% Slovákov. Podľa výskumu MVK si zase rovnaké percento slovenských voličov želá po voľbách vládu, ktorá nebude ani čisto pravicová, ani čisto ľavicová. Čím je daná táto posadnutosť našich ľudí politickým stredom? Je to politologickou neznalosťou bežných voličov? Alebo nevyprofilovanosťou politickej scény, keď ani z programu jednotlivých politických strán nie je jasné, či sú vpravo, alebo vľavo?

Niekto by mohol namietať, že stredové preferencie Slovákov sú prezieravé, že ide o „zlatú strednú cestu“. No v skutočnosti sú takéto preferencie bláznivé a svedčia o elementárnom zlyhaní zdravého úsudku kritickej väčšiny našich ľudí. Veľký teoretik politológie, Sartori, po rozsiahlom štúdiu straníckeho spektra skonštatoval, že nič také ako politický stred neexistuje. Stred možno napr. v otázke výšky daní definovať ako priemer medzi jedným a druhým návrhom. Inými slovami, „stred“ je v politike bod, nie je to žiadny súbor politických riešení.

Slováci sú „zlatými strednými cestami“ a „tretími cestami“ posadnutí minimálne od čias Dubčekovho oxymoronu „demokratický socializmus“. V Novembri 1989 tiež Slováci neštrngali na námestiach za kapitalizmus a šokovú terapiu. V kútiku duše chcela väčšina systém, kde by mohli naďalej socialisticky pracovať a kapitalisticky si pritom užívať. Mečiar ako inštinktívny politik na to včas zareagoval a jeho HZDS sa vyhlásilo za širokorozchodné „hnutie stredu“. Kým všade na svete sa centristické subjekty profilujú vo vzťahu k existujúcim pravicovým či ľavicovým stranám, u nás sa spektrum profilovalo v 90. rokoch voči „stredovému“ Mečiarovmu štátohnutiu. Kým všade v Európe sa stretávame s pravicovým či ľavicovým populizmom, u nás môžeme hovoriť skôr o populizme stredovom.

Tu je zaujímavé, že z hľadiska demograficko-sociálnej štruktúry zodpovedajú práve voliči Smeru takmer úplne priemernému slovenskému voličovi. Bude to zrejme dané tým, že táto strana v postojoch vo všetkých významných politických otázkach zastáva práve to stanovisko, ktoré má v slovenskej spoločnosti momentálne najviac prívržencov. Jednoducho neexistuje problém, kde by Smer išiel proti prúdu. To nasvedčuje, že ide o stranu, ktorá nemá nijaké princípy, nič, pre čo by bola ochotná ísť s kožou na trh. Upravovať stranícke stanoviská podľa voličských väčšín v prieskumoch verejnej mienky, to je stredový populizmus v praxi. 

Kde sú však príčiny tohto javu? Ako som už uviedol na začiatku, príčinu vidím v elementárnom zlyhaní logiky a zdravého rozumu oných 40% ľudí. Jednoducho, na Slovensku existuje veľká skupina voličov, ktorá sa domnieva, že je možné vydestilovať pozitíva dvoch protichodných prístupov a žiadne z ich negatív. Inými slovami: panuje presvedčenie, že sa dá skrížiť kura so stonožkou a že z toho ešte aj vzíde kura so sto stehienkami. Hoci oveľa pravdepodobnejšie je, že výsledkom bude stonožka s kurími okami na nohách.

Vynikajúci príklad jednosmernosti „zlatej strednej cesty“ môžeme aktuálne vidieť v Nemecku. Pravicová CDU chcela pred voľbami znižovať priame a zvyšovať nepriame dane. Ľavica chcela, naopak, priame dane zvyšovať a nepriame znižovať. Dnes majú veľkú koalíciu a čo sa deje? Znižujú sa snáď oba typy daní – ako by sme očakávali podľa logiky zástancov zlatých stredných ciest?

Nie, veľká koalícia CDU a SPD sa rozhodla oba typy daní zvýšiť.