Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Lukáš Krivošík | 25.10.2005 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Zakázať názov, nie stranu

Blank

V Českej republike sa v súčasnosti opäť diskutuje o zákaze propagovania komunizmu. Nie je to nová iniciatíva, o podobnom zákaze napríklad komunistickej strany sa v Čechách, ale i na Slovensku diskutuje už od Nežnej revolúcie.

Najlepším argumentom v prospech zákonného zákazu komunistickej strany, propagovania komunistických názorov a zľahčovania zločinov komunizmu je odhadovaný počet 150 miliónov obetí tohto režimu po celom svete. Pre porovnanie, fašizmus zahubil v koncentrákoch šesť miliónov ľudí a vyvolal svetovú vojnu, v ktorej zahynulo približne 50 miliónov. Napriek tomu sú nacistické symboly i politické strany zakázané. Keby si niekto dal na tričko Reinhardta Heydricha alebo hákový kríž, mohli by ho zavrieť. No po našich uliciach bežne behajú mladí ľudia s červenými hviezdami, kosákom a kladivom, či Che Guevarom na hrudiach. Nápis „CCCP“ na tričkách je o to zarážajúcejší, že ide o mocnosť, ktorá Slovensko 23 rokov vojensky okupovala, čo malo devastujúce účinky na naše životné prostredie a pri svojom príchode v auguste 1968 usmrtila desiatky našich ľudí. Prečo na tieto dva neľudské režimy aplikujeme dvojaký meter?

Keď Spojenci oslobodili nacistické koncentračné tábory, odhalili masové hroby a nafilmovali, čo tam videli. Zábery vychudnutých ľudských trosiek obleteli a šokovali svet. No komunistický totalitný režim zomrel (takpovediac) na starobu. Masové hroby súostrovia GULAG nikto neotvoril, a to z dvoch dôvodov. Po prvé, dnešná Putinova Ruská federácia naďalej ťaží z totalitnej sovietskej minulosti a svoju národnú identitu zakladá práve na tomto období. Veľa ľudí nemá záujem pitvať sa preto v krvavej minulosti.

Druhým dôvodom bola aktivita KGB, ktorá sa v čase perestrojky zmenila na pohrebnú službu. Masové hroby na Kolyme a vôbec všade, kde sa nachádzali sovietske vyhladzovacie tábory, boli na konci 80. rokov tajne exhumované na Gorbačovov príkaz a všetky stopy po obetiach zostali zahľadené a premlčané.

No napriek tomu si komunizmus zaslúži tvrdé odsúdenie. Ako ho však v praxi realizovať? Niektorí tvrdia, že treba postaviť komunistickú stranu mimo zákona. No potom by sme boli rovnakí, akými sú oni. Nie, zákaz KSS nie je riešením. Mám lepší nápad: čo takto zakázať názov, a nie stranu?!

Ševc, Bollová, Ondriaš... Komunistická strana má väčšiu zbierku múmií ako egyptské múzeum v Káhire. Ich slovná zásoba je chabá, stavba viet kostrbatá, rečový prejav mätúci. Títo ľudia dnes nepredstavujú reálne ohrozenie demokracie. V podstate by sme sa mohli uspokojiť s týmto milým päťpercentným folklórom v našom parlamente, keby... Keby samotná prítomnosť takejto neštandardnej a nesystémovej politickej strany v NR SR nesťažovala demokratickým stranám vytváranie štandardných koalícií. Pritom existencia komunistickej strany je pre umiernenú ľavicu ešte väčším problémom ako pre pravicu. V ČR sú komunisti pre vládnucich sociálnych demokratov vážnym konkurentom, bijú sa totiž o toho istého voliča.

o-politika1-2

Položme si nasledujúcu otázku: naozaj by sa KSS dostala do parlamentu, hoci aj s tým istým programom a s tou istou polodementnou posádkou, keby nemali tú nostalgickú značku? Protestní voliči KSS nevolia v jej prípade program, ani „osobnosti“, volia značku, ktorá zaváňa „starými dobrými časmi“. Ostatne, máme aj iné marxistické straničky. Kto si už pamätá na Béčko - Revolučnú robotnícku stranu a na jej volebný spot s predsedníčkou v zle osvetlenej miestnosti, ktorá bola občianskym povolaním upratovačkou?

Netreba zakazovať stranu. Stačí prijať zákon, ktorým by sa politickým stranám zakázalo používanie názvov „Komunistická strana Slovenska“ (KSS), „Komunistická strana Československa“ (KSČ) a vôbec akékoľvek využívanie slova „komunistická“, v akomkoľvek páde v názve strany. Existujúca KSS by bola nútená sa premenovať, inak by malo ministerstvo vnútra oprávnenie rozpustiť ju. Ak by sa Ševcova strana premenovala napr. na „Revolučný marxistický front“ alebo „Stranu červených partizánov“, teda s názvami, ktoré síce boľševizmom zaváňajú, ale samotnú nostalgickú značku neobsahujú, nedosiahli by vo voľbách ani zlomok výsledku z roku 2002.

Eliminácia KSS však nestačí. Do parlamentu sa na budúci rok totiž chystá návrat národných vykopávok, pod vedením Jána Slotu. A natíska sa ešte jedna otázka: ak sa aj tých úprimných komunistov v KSS zbavíme, čo urobíme s utajenými a zakuklenými komunistami vo všetkých ostatných stranách?



Lukáš Krivošík  viac od autora »
Vaše reakcie [16]
:: Súvisiace reklamné odkazy