Turbulentné leto

Toto leto sa začalo turbulentne. Strháva strechy, láme stromy, ruší dobré magazíny, zabíja ideály, tie, čo si pestujeme o iných, aj o nás samých. V jeden okamih nám prší až do domu a o chvíľu je tak teplo, že sa nám zapeká mozog a už po prvom pive z nás vyliezajú životné pravdy ako na bežiacom páse. Zrazu vidíme svoj život nechutne jasne. Niekto sa otrasie a ide ďalej. Niekým to otrasie a robí vo svojom živote zmeny.

„Zistil som, že nechcem zomrieť ako (odborník vo svojom odbore),“ povedal mi pred pár dňami kamarát, odborník vo svojom odbore. Bola by to super výzva do života, keby do toho, aby sa stal odborníkom vo svojom odbore, nevložil bezmála tridsať rokov života a nebol živiteľ štvorčlennej rodiny.

Kamarátka sa odhodlala a dala si operovať oči. Operácia prebehla nadštandardne. A tak teraz vidí aj veci, ktoré nikto iný nevidí a ktoré by sa vidieť možno ani nemali. Prestala fajčiť, začala zdravo jesť a rozišla sa s chlapíkom, o ktorom si do operácie myslela, že je najúžasnejší na svete.

Jeden môj známy sa začiatkom leta vyzliekol do plaviek a zistil, že musí so svojím telom niečo spraviť. Odvtedy robí osemsto klikov denne, tlačí do seba lieky a vyberá dizajn na gigantickú tetovačku.

Iná kamarátka, ktorej frajera kde ktorá závidela, pretože jej z každej zahraničnej služobnej cesty priniesol sexi súpravu spodnej bielizne, pančušky alebo topánky na vysokom opätku, sa po dlhom a bolestivom rozchode od svojho ex dozvedela, že mu má všetky darčeky vrátiť. Nekupoval ich totiž pre ňu, ale pre seba. Doslova. Neverila, tak jej ukázal pár svojich fotografií, ktoré si spravil, kým nebola doma. Odvtedy si už hľadá iba partnerov, ktorí nie sú v jej konfekčnej veľkosti.

Ďalšia priateľka už nemôže leto stráviť na rodinnej chate, pretože jej otcovi po tridsiatich piatich rokoch manželstva s jej matkou náhle počarila dvadsaťročná cicka a nasťahoval sa s ňou na chatu. Suchý záchod a petrolejky im zatiaľ obidvom pripadajú veľmi romantické.

Celý rok sa tešíme na leto, snívame o dovolenkách pri mori, na ktorých si oddýchneme až do nepríčetna, poopaľujeme sa do červena a vykúpeme do zvráskavenia kože. A potom sa pohádame do krvi, na hranicu rozvodu, až po vymazávanie čísel z telefónu, kam pôjdeme, s kým pôjdeme, s kým určite nepôjdeme, že nepôjdeme vôbec a tak ďalej.

Niekedy si myslím, že leto by mali zrušiť, alebo aspoň časť termosenzibilných ľudí dať počas leta do dočasnej hibernácie a rozmraziť ich, až keď nastane pekné, depresívne jesenné počasie. Pretože zmeny sú síce fajn, ale lepšie sa robia s chladnou hlavou, lebo ľahšie rozoznáme, či to naozaj stojí za zmenu, alebo si iba máme sadnúť do tieňa.

Hádam aj tie magazíny nám v jeseni zase začnú rásť ako huby po daždi.