Instantné pravdy

Keď ste kedysi potrebovali zásadnú radu do života, zašli ste si do šamanovej jaskyne, do veštiarne alebo chalúpky na kraji lesa, kde vám múdro sa tváriaci páni s dlhou bradou alebo panie v dlhých sukniach s neprítomným pohľadom povedali, čo vás čaká a ako sa pohnúť ďalej. Dnes sa múdro tváriaci páni zaoberajú politikou, panie s neprítomným pohľadom sedia v rozličných vedeckých ústavoch a nám nezostáva iné, len si pomôcť sami. Ešte že máme internet.

Mám kamarátku Danielu, ktorá žije vo Švajčiarsku. Poznám ju už od detstva, vždy stála a stojí obidvomi nohami na zemi, vie, kde je a prečo tam je, vždy vedela pomenovať každý problém alebo situáciu. Neviem, ako to robí, ale popri dvoch malých deťoch a domácnosti stíha starať sa aj o svoju dušu. Číta, medituje, komunikuje so všetkými dimenziami nášho sveta. Keď spolu skajpujeme, aby sme toho v čo najkratšom čase stihli čo najviac, rozoberáme aspoň štyri témy súčasne. A tak si v krátkom časovom úseku stačíme vymeniť svoje názory a poznatky o živote, o výchove detí, o chorobách a ich prirodzenom liečení, aké je počasie a ako zdolať odolné škvrny. Posielame si rýchle a zaručené recepty na jedlá, ktoré deti milujú a manželia nenávidia, na pokrmy, ktoré manželia milujú a deti nejedia a na božské dezerty a koláče, pre ktoré sa oplatí žiť. A popri tom všetkom preberieme aj okultno, čo sa deje v iných dimenziách, ale o čom sa verejne nehovorí, čo treba robiť a čo sa chystá.

Včera som jej písala, že nosím v hlave už niekoľko mesiacov námet na veľký projekt, ktorý by mal byť o všeličom možnom, ale okrem iného aj o večných a nemenných témach, napríklad o láske a nenávisti, živote a smrti. Po krátkej diskusii sme dospeli k tomu, že nenávisť je fuj, ale niekedy si len vďaka negatívnym emóciám, či už našim alebo iných, uvedomíme, že všetko, čo spravíme, alebo čo si len myslíme, sa nám vráti skôr alebo neskôr. Vráti sa nám všetko dobré aj zlé, čo sme vyslali do sveta, a tak je len na nás uvedomiť si, čo chceme žať, čo chceme, aby sa nám vracalo. Život je vlastne smrť, pretože všetko, čo je, sa raz skončí. Ale smrť je tiež vlastne život, lebo ak sa niečo končí, vždy sa niečo nové začína, koniec jedného umožňuje začiatok iného. Je to kolobeh, vďaka ktorému existuje pokrok, vďaka ktorému sa vyvíjame. A nakoniec láska. Láska je najdôležitejšia, láska hýbe svetom, svetom, ktorý vidíme, aj svetom, ktorý len cítime. Láska vo všetkých jej podobách, láska ku všetkým a všetkému, čo nás obklopuje.

A potom ona šla upokojovať dieťa, ktorému sa sníval nejaký zlý sen a ja som šla upiecť ríbezľový koláč a zasadiť si levanduľu. Komáre štípali, nejaký vtáčik sa pokúšal urobiť si hniezdo na zatvorených dverách a súmrak pomaly liezol do záhrad. A ja som sadila ďalej a v sebe som si svietila.