Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Filip Drábek | 16.7.2008 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Farebný zlatý dážď

Blank

Colours of Ostrava sa od iných festivalov v našom okolí odlišuje najdôležitejšou vecou – publikom. Narazíte tu predovšetkým na domácich, zvyknutých na kvalitu, ktorým stačí jeden festival ročne. Farby si ich vychovali, a tak sú ľudia otvorení takmer všetkým žánrom a hoci si radi pozrú svoju obľúbenú českú kapelu, rovnako zaujímavý je pre nich aj zahraničný hosť, o ktorom v živote nepočuli.

Keď sme pri multižánrovosti, londýnske duo Goldfrapp je na Wikipedii definované škatuľkami ambient, electropop, electronic dance, folktronica, glam rock, synthpoptrip-hop. Paradoxom je, že aj napriek absurdnému počtu žánrov platí pre nich každý jeden. Colours of Ostrava, ešte donedávna silno profilovaný ako festival world music, by speváčku Alison Goldfrapp a multi-inštrumentalistu Willa Gregoryho nepozval asi ani v časoch ich najtanečnejšieho albumu Supernature. Uplynuli tri roky, Goldfrapp sa elektronike obrátili chrbtom, vydali nahrávku Seventh Tree a do Ostravy prišli ako headlineri. Do atmosféry zapadli. A ohúrili.

 

Pódium si vyzdobili presne podľa očakávania farbami posledného albumu, nechýbalo niekoľko milých rekvizít ako jelenie parohy, či vypreparovaný vták alebo všadeprítomné farebné stuhy. Patrične vyzdobená bola aj sprievodná kapela, s ktorou sa počet ľudí na pódiu ustálil na čísle sedem. Nielen vizuálnou pozlátkou; aj hudobne kurz smeroval od glam elektroniky viac k urban-folkovým motívom, čím boli zasiahnuté tiež staršie skladby, a to predovšetkým košatými úpravami pre mohutnú skupinu. Platilo niečo podobné ako týždeň predtým v Hradci Králové na koncerte Massive Attack: kto chcel, skákal, iný zase plakal, niekto si zaskákal, ďalší vnímal sluchovo či zrakovo. Ak má byť vizuálna stránka zaujímavá, no stále podradná zvukovej, Goldfrapp sa ukázali ako jeden z najlepších reprezentantov tejto koncepcie.

Na pódiu kontrastovala príroda s nadľudskosťou, čo v širokom spektre rozličných nástrojov posilňoval občas strácajúci sa a inokedy nesmierne vyčnievajúci vokál excentricko-introvertnej bytosti menom Alison Goldfrapp. A akoby to mali všetko naplánované, so záverečnými tónmi skladby Strict Machine sa nad Ostravou zdvihol silný vietor a priniesol hodinovú búrku, takú ostrú, že väčšinu ľudí vyhnala do svojich domov. Akoby sa Goldfrapp, podporovaní silou prírody, snažili nasilu ukončiť festivalový deň a prinútiť návštevníkov zamyslieť sa nad tým, čo sa pred pár minútami na pódiu udialo. Hudobný prídavok tak nebol potrebný, o pôsobivý koniec sa postarali vyššie sily.

Goldfrapp, 12. 7. 2008, Festival Colours of Ostrava

Foto: Petra Němečková



Filip Drábek  viac od autora »
:: Súvisiace reklamné odkazy
  
?