Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Filip Drábek | 14.7.2008 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Pravdivý koniec temnej trilógie

Blank

Každá generácia muzikantov si našla svojho martýra. V máji 1980 sa ním pre celú nasledujúcu éru gitarovej hudby stal Ian Curtis, spevák dovtedy nie príliš známej, no o to viac invenčnej kapely Joy Division, ktorý sa svoju komplikovanú životnú situáciu rozhodol vyriešiť samovraždou. A keďže smrť je vraj najlepšia reklama, z Joy Division sa stal na trhu horúci materiál a na hudobnej scéne neprehliadnuteľný vplyv pre stovky interpretov na čele s Radiohead, The Cure alebo Interpol.

Nielen pre fanúšikov fascinujúci príbeh osudom zmáhaného Curtisa sa už objavil v polofiktívnom celovečernom hranom dokumente o hudobných aktivitách Tonyho Wilsona 24 Hour Party People, ale predovšetkým v nesmierne pôsobivej snímke Antona Corbijna Control. Oba filmy svoje hlavné postavy značne idealizovali, a tak muselo prísť logické rozuzlenie trilógie. Dokument, jednoducho pomenovaný Joy Division, neidealizuje nič okrem samotnej hudby, neupadá do zbytočnej nostalgie a vyvracia alebo upresňuje všetky fámy, ktoré Wilson rokmi úspešne živil. Curtisova milenka Annik Honoré, ktorá v dokumente nahrádza len niekoľkými citátmi prítomnú manželku Deborah, to zhodnotila úplne presne: „Je neuveriteľné, že ľudia tvoriaci takú temnú hudbu mohli v súkromí vtipkovať a byť úplne normálnymi mladými mužmi.“

Grant Gee, režisér zodpovedný napríklad aj za výborný film o Radiohead Meeting People is Easy, vytvoril vizuálne pôsobivý dokument, mozaikovito poskladaný z dobových záberov a aktuálnych rozhovorov. Chronologicky tak úplne jasne ukazuje, ako v manchesterskej Petržalke mohla vyrásť spočiatku úplne obyčajná punková kapela, meniaca sa pomocou svojej neodolateľnej duchovnej energie na vizionárov gitarovej hudby prelomu tisícročí.

Nedávno zosnulý Wilson, inak šéf vydavateľstva Factory, v dokumente dostáva na rozprávanie pomerne malý priestor. Do popredia sa tak dostávajú pohrobkovia Joy Division, pôsobiaci dodnes pod menom New Order. Škoda, že chýba (nielen v dokumente, ale i v súčasnej hudbe) Ian Curtis. Vraj niekde odvisol...

Joy Division (2007, réžia Grant Gee)

Foto: imdb.com



Filip Drábek  viac od autora »
Vaše reakcie [1]
:: Súvisiace reklamné odkazy