Záruka na radosť

Každý, kto sleduje správy z našej malej veľkej domoviny takmer každodenne, by mohol časom nadobudnúť dojem, že je to predovšetkým náš vzácny a drahý parlament, ktorý si zvolili všetky ako-tak významné renesančné a pokrokové osobnosti, schopné dohovoriť sa ako-tak po slovensky, za onen legendárny pevný bod, z ktorého pohnú zemeguľou. A to spôsobom dosiaľ nevídaným. Vskutku, laik, v problematike nie celkom zbehnutý, by z počtu bohumilých nápadov a ideí, ktoré naši osvietení zákonodarcovia prinášajú svetu, mohol poľahky zneistieť, či viac ako o géniovi autora nevypovedajú skôr o jeho zamlčaných neurózach z obdobia dospievania (našťastie, o správnosti smerovania našej novej spoločnosti už pochybujú len skutoční spiatočníci, duchovní bezdomovci a iné deklasované živly). Ale nie je to také jednoduché: nie, nie sme to len my a nik iný, kto má na tejto modrej planéte patent na blbosť bizarnosti rôzneho druhu snahu urobiť svet lepším. Snaha urobiť svet lepším je totiž fenomén takpovediac globálneho charakteru.

Myslím, že by bolo poctivým kúskom pripraviť akýsi celosvetový rebríček najambicióznejších pokusov o vytvorenie raja na zemi; a naozaj nepochybujem o tom, že táto malá veľká krajina má – najmä pri jej súčasnej kondícii – na to, dostať sa až na vrchol. Ostatne, každému je jasné, že niektoré naše súčasné hviezdy a ich projekty Slovensko dávno prerástli. Či už je to polyhistor, ezoterik, politik, hovorca, jogín, vegetarián a grafoman Rafael Rafaj so svojou odvážnou iniciatívou, ktorá tak významne klepne cez prsty šialeným chodcom na prechodoch, alebo duo MC Tóthová & Mušková, snažiace sa o prehĺbenie rodinných vzťahov založením úradu pre dohľad nad prehĺbením rodinných vzťahov, je zrejmé, že čo sa dobrého umiestnenia týka, nemáme sa čoho báť. Obávam sa však, že momentálne najväčšia hitovka prichádza z Českej republiky (zase tí Česi!). Má názov Novela obchodného zákonníka a to, čo je na nej skutočne také bombové, je chytľavý refrén s takpovediac letnou témou. Spieva sa v ňom v zásade o tom, že ak cestovka, hoteliér či organizátor kolektívneho zájazdu porušia niektoré pravidlá, za ktoré zodpovedajú, budú musieť cestujúcemu uhradiť okrem majetkovej ujmy i ujmu na radosti z dovolenky.

Opakovačka: Odškodniť ujmu na radosti z dovolenky.

Bravo! Skvelé, pokrokové, renesančné.

Samozrejme, všetci sme si vedomí, akú štvavú kampaň by proti takémuto smelému návrhu vyvolali reakčné živly z opozičných partají, platené špinavými peniazmi nebankových subjektov a zlých zlých finančných fujky fuj skupín. Bezducho by kričali, že je to hlúposť, že radosť sa nedá merať, že je to vec vysoko subjektívna, keďže to, z čoho má radosť jeden, sa nemusí páčiť niekomu celkom inému; až by vo svojich fantasmagóriách dospeli k tomu, že by sme potom mohli nútiť platiť reštauratérov za to, že ich jedlá nám nespôsobujú sľubovanú radosť, kníhkupcov prijímať reklamácie za knihy, od ktorých sme čakali viac, a kiná vracať vstupné za filmy, ktoré nás sklamali: no skrátka, bla bla bla, povrchné námietky bezduchých materialistov nerešpektujúcich pravdivý zápas za skutočné hodnoty.

Garantovať radosť, to je idea, ktorá je hodná osvojenia.

Ostatne, čo sa týka záruky na radosť na dovolenke, ani Česko by nebolo ozajstným pionierom. Čosi podobné už v iných osvietených hlavách skrslo skôr a takéto normy dokonca prijali. Nie je to tak dávno, spomínal nedávno reportér Českej televízie, čo sa na základe tohto ustanovenia súdili s cestovkou dvaja Angličania.

Na dovolenke im totiž skazilo radosť, že bývali vedľa Nemcov.     

Vyhrali.

Júl 2008, v slovenskom malomeste