Gavalieri

Keď Róbert Fico začínal jedno zo svojich pravidelných extempore k MDŽ slovami „Vážené dámy, šetrite si potlesk, krajší chlapi ešte len prídu“, nemohol som túto jeho nečakanú sebakritiku nepovažovať za prehnanú, ba až neprimeranú. Sledujúc zástupy nadšených obdivovateliek tohto staroslovenského šviháka, vedel som, že v skutočnosti len odľahčene laškuje s babkami socdemokratkami, ktoré majú jeho vtipy jednoducho rady. Ostatne, kto jeho vtipy jednoducho nemá rád. Ostatne, kto nemá rád Róberta Fica, že.

Dva roky ubehli ako voda a naša vzácna krajina sa nafúkla do svojej malej veľkej podoby, ani nevieme ako. Promptne sme zaviedli osvedčené maniere z deväťdesiatych rokov, svižne preobsadili figúrky v úradoch a radách, s mladíckym zápalom revidujeme históriu a jeho excelencii pánovi prezidentovi posielame zákony už po redakčných úpravách, aby si bol istý, že poslanci nielenže myslia, ba i cítia. Čo je však dôležité, pod rukami nám tu za ten čas vyrástol sociálny štát, a to dokonca bez toho, aby to ten štát nejako významnejšie postrehol. Nápady nám nechýbajú a to, čo nám nevyjde, hravo prekryjeme dvojnásobne geniálnou ideou: tak sme veľmi nápadito nahradili bohumilý zámer zblížiť deti s ich vlastnými rodičmi zákonom o spoločných vychádzkach do nočných podnikov, obdobne všetkému ľudu prospešným zákazom telefonovať a počúvať hudbu na priechode pre chodcov. Najdôležitejšie úlohy však pred našimi novými vedúcimi kádrami ešte len stoja. Tento národ, alebo ako sa v blahej pamäti eufemicky vyjadril syn jeho z najväčšmi roduverných, tento sprostý národ treba neustále vychovávať. Že pronárodne, to vie každý. Že treba zvyšovať jeho finančnú gramotnosť, to ste aspoň počuli z telky, i keď možno tiež netušíte, o čo ide. Ale že treba s nami pracovať i v oblasti módy, etikety a spoločenského správania, to je možno novinka.

A pritom mnohé sa už započalo: Pamätným sa stal pedagogicky a výchovne ladený príhovor nášho pána premiéra pri nejakej oslave niečoho nejako mimoriadne významného, ktorým otcovsky vypohlavkoval hyeny novinárske za to, že sa ani nevedia obliecť príhodne k vážnosti celej ceremónie. Hanbím sa za vás, hriemal vtedy z rečníckeho pultu a zaiste mu nebolo jedno, s kým všetkým to zdieľa spoločnú Svätoplukovu krv. Hanbím sa za vás, hrešil tú žumpu našej novej spoločnosti, a v hlave si nepochybne premietal jeho vlastný prístup k otázkam etikety a vhodnosti spoločenského odevu. A že mohol byť na seba hrdý, juj, a ako. Osobný vklad Róberta Fica do edukačného procesu je nespochybniteľný. Napríklad keď na vystúpení k MDŽ vešal bielizeň a natieral chlieb masťou, alebo keď z bane vyfáral taký zafúľaný, že by ste mu dali päťkorunu. Obliecť sa, to on vie. Do Iraku – v maskáčoch. A z Iraku v rifliach.

Je večným šťastím republiky, že Róbert Fico v tomto nezostal sám. Jeho bratia v triku neváhali a junácky priskočili na pomoc. Akoby v zbojníckej družine, tisne sa na jazyk metafora. Tak napríklad Vladimír Mečiar predviedol slovenským novinárom, čo vlastne jeho koaličný kumpel myslel odevom zvoleným príhodne k vážnosti celej ceremónie, a na rokovanie parlamentu si k saku a tesilkám zobral vkusné biele botasky. Príznačné, však. To Ján Slota sa zasa rozhodol vo svojom príspevku k predostretej téme poukázať na zaostalejšie kultúry a civilizácie, neraz jazdiace na škaredých koníkoch s krivými nohami, a poklesnutosť v oblasti módy demonštroval na strapatej ministerke zahraničných vecí Maďarska, s dôvetkom milej rady, aby sa pani ministerka o seba starala o niečo viac. Tomu vravím rozvíjanie susedských vzťahov a cezhraničnej spolupráce! Tlieskam, pán predseda, až ma ruky bolia.

Aby sme si rozumeli: Otázky vkusu sa v našom novom, lepšom a sociálnom štáte podceňovať nebudú.

Mnohé sa už započalo a je večným šťastím republiky, že ruky k dielu pridali tí, ktorí k veci majú naozaj čo povedať. Výchova v oblasti módy, etikety a spoločenského správania totiž predpokladá, že bude nutné nahradiť staré myslenie novým, prekonať všetky predsudky a zbaviť našu pospolitosť hlúpych stereotypov. Čo platilo kedysi, bude nám dnes na príťaž. Učte sa za chodu a sledujte povolaných. Vkusne sa obliekajte, buďte zdvorilí a zdravte starších. Zložte si slúchadlá a pomôžte im cez priechod. Nezabúdajte na galantnosť. Vážte si ženy. Starajte sa o ich výzor a povedzte im, keď sú strapaté. Stojte za ich kariérou a pomôžte im triezvo zhodnotiť ich ambície – ak by chceli kandidovať za prezidentku, podporte ich. A ak ony, tak každá predavačka, čo aké hento. Zdvíhajte im telefóny a rozmarne s nimi diskutujte. Dokonca i keď sú novinárky.

Ak sa zase ožeriete, vynadajte im do špín.

Myslím, že keď im budete zase o rok tlačiť kaleráby na pravidelnom extempore k MDŽ, určite to ocenia. Možno budú dokonca na to, akú vládu reprezentujete a koho ste si do nej zobrali, i hrdé. Keby ste boli Róbert Fico, pridajte i nejaký ten vtip. Iste majú jeho vtipy jednoducho rady. Ostatne, kto jeho vtipy nemá jednoducho rád.

Ostatne, kto nemá rád Róberta Fica, že.

Dušan Mikušovič,
júl 2008, niekde na slovenskom vidieku, avšak oblečený príhodne danej ceremónii