Je závislý od pornografie?

Môj bývalý priateľ bol závislý od pornografie. Podľa jeho vlastných slov predtým, ako sme sa zoznámili, žil dlho sám. Na moju všetečnú otázku, ako mal počas tých rokov vyriešený sex, odpovedal vyhýbavo, že vraj občas mal na to nejaké „kamarátky“. Až postupne som zistila, čo to boli za kamarátky. Postupne sa osmelil a chcel, aby sa púšťanie a prezeranie porna stalo súčasťou nášho milovania. Stále mi chcel niečo púšťať. Mne dráždivá erotika na obrazovke nevadí, ale on stále pritvrdzoval a tie veci, ktoré ho fascinovali, ma už neoslovovali, skôr naopak, začalo sa mi to hnusiť. Pripadala som si ako taká hlúpa, zneužitá krava. Navyše, videla som, že to, čo ho vzrušuje na obrazovke, bude chcieť možno čoskoro zrealizovať so mnou. Spútaná Japonka, ktorej močí do úst obrovský černoch, to už bolo trochu mimo môjho záberu. Samozrejme, že som sa s ním rozišla a on ostal sám so svojou veľkou zbierkou. Pokiaľ viem, po mne nikoho nemá a je to už vyše roka. Ja mám teraz nového priateľa, s ktorým si rozumiem, no ten by ma zasa stále iba fotil. Nahú, samozrejme, v pornografických pózach a s mojimi erotickými hračkami. Hovorím si: Už zasa? A teraz moja otázka: existuje chorobná závislosť od pornografie, a ak áno, ako je rozšírená? Som vysoko tolerantná, ale nerada by som svoj život zasa spojila s nejakým úchylom.
Jitka, 28

Mám pocit, že tie dve veci spolu nesúvisia: na jednej strane chorobná posadnutosť pornografickými obrazovými materiálmi, a na druhej strane fotoamatérska vášeň a túžba zvečniť úhľadné krivky i lákavé intímne miestečka Vášho tela. To sú skrátka dve rôzne veci, aj keď – povedzme si úprimne – obe majú do činenia s pornografiou. Prinajmenšom v rovine inšpirácie a napodobňovania. Či chceme, alebo nie, rozvoj elektronických médií mal okrem iného za následok aj prienik pornografie do nášho každodenného života. Kým ešte pred niekoľkými málo desaťročiami boli určité sexuálne praktiky výsadou dekadentov a bonvivánov, dnes si o nich prečítate v magazíne pre gazdinky alebo v bulvárnom lajfstajle popri recepte na bábovku. „Prestali ste ho v posteli vzrušovať? Buďte potvora: ocikajte ho!“ A práčky na 90 °C sa v panelákoch krútia na každom poschodí od rána do večera.

Rozvoj digitálnej fotografie priniesol okrem iného pokrok aj v tom, že ľudí viac láka vytvárať si vlastné pornografické fotografie. Veď si len predstavte, čo to muselo byť kedysi v čase výlučne klasickej fototechniky – nie každý mal doma kompletne vybavenú čiernu komoru na vyvolávanie a zväčšovanie fotografií (o farebnej fotografii ani nehovoriac!) a odniesť do komunálnej fotoslužby film so zachytenou vlastnou súložou alebo autoerotickými pokusmi svojej partnerky, to si vyžadovalo istý nadhľad, ktorého bol nie každý z nás schopný.

Poďme však k Vášmu bývalému. Podľa názoru odborníkov je závislosť od pornografie psychickým ochorením a priniesol ho rozmach už spomenutých digitálnych technológií a internetu. Predtým síce pornografia bola tiež, ale nie taká všeobecne ľahko dostupná, najmä ak išlo o špecializovanú. Vyhľadávanie pornografických materiálov na sieti je jednoduché a pre niektorých ľudí sa stalo zmyslom života, pri ktorom zabúdajú na vlastné rodiny, prácu a skutočný sexuálny život. Najmä osamelí muži dávajú prednosť pornografii pred hľadaním si a udržiavaním reálneho plnohodnotného partnerského alebo aspoň sexuálneho vzťahu. Ženy, ktorých priatelia či manželia celé hodiny surfujú po pornografických stránkach, sa právom cítia dotknuté a zanedbávané. Na internete (kde inde, všakáno?) som vyčítal, že viac ako 25 percent z nich vníma sledovanie pornografie ako neveru, preto sa prestávajú s postihnutým sexuálne stýkať a vzťahy sa rozpadajú. To sa napokon stalo aj Vášmu predošlému vzťahu.

Renomovaná austrálska sexuologička Janett Hallová tiež o tejto závislosti tvrdí, že na vine je internet. V jeho sieťach totiž môžeme nájsť čokoľvek veľmi rýchlo. Muži vraj uprednostňujú pornografiu preto, lebo zatiaľ čo situácia intímneho zblíženia najmä v prvých fázach známosti (a pre niektorých ostýchavých alebo zablokovaných jedincov aj po celý život) obvykle „odhaľuje iba niečo“, ambíciou pornografickej scény je „ukázať všetko“, a to hneď. Z istej perspektívy sa teda pornografia javí bohatšie a plnšie než ostýchavá, postupne obnažujúca erotika.

Aby ste mi rozumeli: nie som žiadny puritán a na samotných pornografických magazínoch nie je z rýdzo sexuologického hľadiska nič poruchového – pokiaľ samozrejme vyobrazujú normálny sexuálny akt a nejde o magazíny s vyobrazeniami a opismi takých sexuálnych aktivít, ktoré sú v rozpore s dobrým vkusom (ktorý je však kategóriou veľmi posuvnou) a zákonmi. Ich problémom je skôr to, že sú nekonečne nevynaliezavé a nudné. To skutočný sex je zaujímavejší, aj keď: každý ho má presne taký, aký si ho urobí.

Je známe, že pohľad na pornografickú fotografiu či film vzrušuje prevažne mužov. Aj preto prevažnú väčšinu zákazníkov pornografických videopožičovní, kupcov pornomagazínov a návštevníkov peep show tvoria muži. Podľa prieskumov 16 % mužov udáva, že si v posledných 12 mesiacoch aspoň raz kúpili pornografický časopis za účelom onánie. Mimochodom, zo žien sa k tomu hlásia 4 %. Pornografia nie je len na škodu. Je to vec, ktorá pomáha človeku spoznávať možnosti a hranice svojho tela a svojej vlastnej sexuality. Pokiaľ však človek začne dávať prednosť pornografii pred skutočnými zážitkami, je vo vážnom probléme.

Myslím, že zanietenie Vášho súčasného priateľa pre fotografovanie Vášho nahého tela je ušľachtilou záľubou a jasným dôkazom, že ho vzrušujete a lákate. Dôležité však je, aby výsledky tohto hobby ostali medzi Vami, alebo aby sa po Vašom prípadnom rozchode (nechcem maľovať čerta) neobjavili v plnej kráse na internete alebo nedajbože v poštových schránkach vo vašom vchode či na vašej ulici. Ako to však ustrážiť, to nemám tušenia.

Poznámka autora:
Toto nie je odborná poradňa. Nie som ani sexuológ, ani gynekológ, ani psychológ či psychiater, ani sa na to nehrám. Neposkytujem individuálne rady, som platený iba za napĺňanie tejto rubriky. Svoje otázky môžete napísať sem. Niektoré vaše príspevky gramaticky i štylisticky upravujem, aby dávali zmysel. Podstatne mi uľahčíte život, ak vo svojom príspevku použijete diakritiku.