Homo- verzus trans-

Čo znamená ranná erekcia?
Každé ráno sa zobudím s poriadnou erekciou. Pritom nemusím mať ani sexuálne sny a nemám ani chuť si ráno vyhoniť. Po chvíli to prejde samo. Čo mi vlastne je – nie som chorý?
Arpád, 17

Ranná erekcia nemá nič spoločné s erotickým obsahom snov alebo sexuálnou žiadostivosťou, ale ani s ochorením – je to prirodzená, čisto fyziologická vec. Hladina testosterónu je ráno zvýšená, močový mechúr je plný a stimuluje vnútornú oblasť genitálií. Spiaci muž je uvoľnenejší, čo odbúrava možné psychické bloky. Iste ste zistili, že často sa stačí vymočiť a je po erekcii. Povedal by som, že Vaše obavy sú zbytočné, ba práve naopak: spontánna ranná erekcia je príznakom prekypujúceho sexuálneho zdravia.

Homo- verzus trans-
Zaujímalo by nás, aký je rozdiel medzi homosexuálom, transsexuálom a transvestitom. To, že prvých dvoch priťahuje rovnaké pohlavie, už vieme. Ale čo tí tretí? Ako to vzniká? Mohli by ste nám prezradiť viac?
Milada, Jana & Gabika, 18

Podľa novej vedeckej štúdie kanadských sexuológov má na sexuálnu orientáciu mužov vplyv prostredie matkinej maternice. Už dávnejšie vedci usudzovali, že čím viac starších bratov muž má, tým väčšia je pravdepodobnosť, že bude mať homosexuálne sklony. Nová štúdia tímu okolo profesora Anthonyho Bogarerta z Brockovej univerzity v Ontáriu ukazuje, že príčiny tohto javu treba hľadať inde ako vo výchove či spoločenskom prostredí. Vedci z Ontária skúmali takmer tisícku heterosexuálnych aj homosexuálnych mužov, ktorí majú bratov – buď vlastných (teda so spoločnou matkou), alebo nevlastných (teda so spoločným otcom). Vedci zistili, že spojenie medzi homosexualitou a počtom starších bratov existuje len tam, kde bratia zdieľajú rovnakú matku. To, či pokusná osoba vyrastala alebo nevyrastala uprostred tlupy starších bratov, už nemalo na sexuálnu orientáciu žiadny vplyv.

Z toho teda vyplýva, že sexuálna orientácia mužov je určená už pred narodením a nemožno ju zmeniť žiadnou výchovou ani liečením a podobnými nezmyslami. Zmena heterosexuálnej sexuálnej orientácie muža na homosexuálnu je podľa všetkého spôsobená akousi pamäťou maternice. Matkino telo totiž môže vnímať mužské embryo ako cudzie teleso. Imunitný systém naň reaguje a táto reakcia silnie s každým nasledujúcim tehotenstvom (ak je plod mužského pohlavia). Protilátky vylučované matkiným telom môžu ovplyvniť vyvíjajúci sa mužský mozog. Presný mechanizmus tohto pôsobenia je predmetom ďalšieho výskumu, ale výsledky podporujú tvrdenie, že sexuálna orientácia nie je otázkou voľby životného štýlu, ale výsledkom biologických procesov, ktoré sa začínajú už v prenatálnej fáze. Tieto nové poznatky sa môžu do budúcnosti stať dôležitým faktorom pre úsilie homosexuálnych a lesbických párov o adopciu detí, keďže z nich vyplýva, že táto sexuálna orientácia nie je výsledkom akejsi roztopaše či dekadencie, ale je súčasťou karát, ktoré dotyčný dostáva rozdané už v okamihu narodenia a celý život s nimi musí hrať.

Čo sa týka transsexualizmu, to je čosi iné. Nejde o to, že – ako pri homosexualite – sa jedinec síce jednoznačne stotožňuje so svojím vlastným pohlavím, akurát ho sexuálne priťahujú osoby rovnakého pohlavia, ale o to, že jedinec intenzívne vníma, že v skutočnosti je sám opačného pohlavia, ako sa javí navonok. Zjednodušene povedané, cíti sa byť ženou uväznenou v mužskom tele, resp. mužom uväzneným v ženskom tele. Sú časté prípady, že transsexuál, napr. muž, má síce mužské pohlavné orgány, ale nie celkom vyvinuté a aj jeho postava sa vyznačuje skôr ženskými prvkami.

Transsexualizmus nie je nič nové pod slnkom. Prvú zmienku o ňom nájdeme už v diele starogréckeho autora Herodota (500 – 424 pred n. l.). Väčšinová spoločnosť sa kedysi týchto ľudí pokúšala liečiť, a to pomocou drastických metód elektrošokov, ale išlo len o týranie ľudí bez úspechu.

Jediným rozumným riešením transsexualizmu je hormonálna a chirurgická zmena pohlavia. Ako sa ukázalo, aj transsexualizmus vzniká už počas vývoja plodu a je výchovou neovplyvniteľný. Pravdepodobne v štvrtom mesiaci tehotenstva, keď dozrieva centrálna nervová sústava embrya, dochádza k nejakému nesúladu v produkcii hormónov, ktoré majú za cieľ naprogramovať centrum pohlavnej identity v medzimozgu. O príčinách, na základe ktorých k tomuto hormonálnemu neporiadku dochádza, sa zatiaľ len špekuluje.

História operatívnych zmien pohlavia je relatívne čerstvá. Prvé pokusy sa uskutočnili na nátlak postihnutých jedincov v 20. a 30. rokoch 20. storočia v Berlíne. Išlo o tajné, v podstate ilegálne zákroky a bez sprievodnej hormonálnej liečby, takže de facto išlo len o kastrácie alebo amputácie prsníkov. Prvou kompletnou zmenou pohlavia prešiel v 50. rokoch George Jorgensen, ktorý sa po hormonálnej liečbe a niekoľkých operáciách stal Christine Jorgensenovou. Jeho mužské pohlavné orgány boli nevyvinuté a celkovo pôsobil veľmi krehko a žensky, vrátane jemných čŕt tváre, takže po úspešnom zákroku sa stal na tú dobu príťažlivou ženou, o ktorej by nikto nehádal, že bola kedysi mužom.

Aj vďaka takýmto prípadom začala verejnosť postupne na problémy transsexuality pozerať s väčšou otvorenosťou. Dnes už existuje veľké množstvo špecializovaných kliník na tieto zmeny. Je zaujímavé, že na operačné stoly transgenderových kliník ulíha viac mužov ako žien. Bohvie prečo.

A na záver, čo sa týka transvestizmu, v prípade jeho fetišistickej podoby ide o nosenie šiat opačného pohlavia najmä pre sexuálne vzrušenie a na získanie výzoru osoby opačného pohlavia. Fetišistický transvestizmus sa odlišuje od transsexuálneho transvestizmu tým, že sa spája so sexuálnym vzrušením orientovaným heterosexuálne a silnou túžbou odložiť „cudzie“ šaty, len čo dôjde k orgazmu a sexuálne vzrušenie opadne. Naproti tomu transsexuálny transvestizmus sa javí ako skoršia fáza vo vývine transsexualizmu a nie je orientovaný na osobu opačného pohlavia ako sexuálneho objektu.

Poznámka autora:
Toto nie je odborná poradňa. Nie som ani sexuológ, ani gynekológ, ani psychológ či psychiater, ani sa na to nehrám. Neposkytujem individuálne rady, som platený iba za napĺňanie tejto rubriky. Svoje otázky môžete napísať sem. Niektoré vaše príspevky gramaticky i štylisticky upravujem, aby dávali zmysel. Podstatne mi uľahčíte život, ak vo svojom príspevku použijete diakritiku.