Ako s deťmi o sexe?

V poslednom čase si prečítate noviny a je vám z toho na vracanie. Tie zneužívané, znásilnené a neraz aj zavraždené deti, to je zvláštna vizitka dnešných čias. Prečo je toľko úchylov? Odkiaľ sa vyrojili? Za môjho detstva ich toľko nebolo, detstvo bolo bezpečnejšie. A tým sa dostávam k tomu, čo by som chcela. Mám dvojičky vo veku, keď sa už intenzívne začínajú zaujímať o svet a rada by som vedela, ako ich pripraviť na sexuálnu tému a takisto im nasypať trochu rozumu v týchto veciach, aj aby si dávali pozor na cudzích ľudí a podobne. Aký je najlepší spôsob? Ďakujem.
Michaela, 29

Nemyslím si, že úchyláci sú pesničkou dnešných čias a kedysi neboli. Boli a keď si trochu prečítate na internete, tak zistíte, že sexuálne zločiny na deťoch sa páchali aj kedysi dávno. Akurát sa o tom neviedla verejná diskusia, pretože nebolo toľko médií a človek nebol tak zavalený informačným šumom.

To isté sa týka aj detskej sexuality. Ešte donedávna sa považovala za čosi nepatričné, nebezpečné a priam zvrátené. Deti mali štatút čistých, nepoškvrnených, bezpohlavných bytostí a hovoriť pred nimi a s nimi o sexe neprichádzalo do úvahy. Možno menej to pociťovali decká, čo vyrastali na vidieku. Patril som medzi ne a pohľad na páriace sa psy alebo sliepky bol pre nás pomerne všednou záležitosťou. Pamätám sa, že keď som prvýkrát pozoroval psa obskakujúceho susedovu sučku Štefku, pripadalo mi to čudné a spýtal som sa matky, čo tí psi reku robia. „Robí jej šteniatka,“ povedala. A bolo. Od prírody pomerne inteligentný, domyslel som si časom, že ani ľudia to asi nebudú robiť odlišným spôsobom, takže už ako dieťa som nevnímal sex ako nejaké významné tabu. Keď som v pätnástich rokoch nastúpil na gymnázium, mal som dokonca už aj nejaké praktické sexuálne skúsenosti a bol som pomerne vyspelý. A prišiel som medzi svojich rovesníkov, ktorí však boli ešte stále do veľkej miery deťmi, ktoré si svoje potlačené sexuálne frustrácie a nerealizované túžby ventilovali všelijakými čudnými spôsobmi, napríklad bifľovaním, boli to všetko takí malí inžinieri (akýmsi nedopatrením som, už vtedy veľký bohém, chodil na prírodovednú vetvu, pretože na humanitnej bolo plno) so záujmom o bizarné fyzikálne pokusy, zatiaľ čo ja som počas nudného vyučovania zasnene hľadel do okna na zasnežené strechy činžiakov a sníval o Paríži. Necítil som sa medzi nimi dvakrát príjemne. Aby som to nejako uzavrel: Domnievam sa, že dedinské deti sú tradične vo veciach sexu oveľa ďalej ako tie mestské. Neviem len, či je to dobré, alebo zlé. Ja sa však nesťažujem.

V mnohých ľuďoch dodnes téma detskej sexuality vzbudzuje nechuť, odpor a striktne ju odmietajú. Považujú ju za nepríjemné a nemorálne tabu. A pritom ako dieťa rastie, učí sa chodiť, hovoriť, poznávať okolitý svet, tak sa vyvíja aj po sexuálnej stránke. Niektorí ľudia to však odmietajú akceptovať. Deti za sexuálne prejavy dokonca fyzicky trestajú, lebo to považujú za prejav ich skazenosti. Rodičov, ktorí sú zo sexuálnych prejavov detí vydesení a nevedia, ako majú reagovať, je stále veľa. Zvyčajne sami vyrastali v rodine, kde sa o intímnych veciach nikdy nehovorilo. Nevedia primerane reagovať ani na detské otázky o tom, ako sa rodia deti, prečo chlapci majú penis a dievčatá nie a podobne. Pritom hovoriť s deťmi o sexe je veľmi dôležité nielen pre ich ďalší vývoj, ale práve aj z dôvodov, ktoré uvádzate – aby si vedeli dávať pozor na cudzích ľudí a vycítili riziko. Našťastie, aj napriek tomu, že väčšinu z dnešnej generácie rodičov informovali ich vlastní rodičia v detstve o sexe len povrchne a rozpačito, objavuje sa (aj pod vplyvom tragických udalostí, o ktorých sa zmieňujete) trend informovať deti. A ako sa ukazuje, je tento trend správny. Ani pre dnešných rodičov nie je úplne ľahké hovoriť so svojimi deťmi o sexe. Deti sú však zvedavé a chcú vedieť všetko, ale ak nedostanú správne informácie od rodičov, dostanú informačný guláš od svojich kamarátov, z televízie, internetu a časopisov.

Ako s nimi hovoriť? V prvom rade je dôležité, aby ste boli poruke vždy, keby sa rady o niečom porozprávali. Musíte mať ich dôveru, čo v tomto veku ešte nebude ťažké. Usilujte sa na ich často možno až naivné otázky odpovedať úprimne, bez známky ostychu a tiež bez zhadzovania a zničujúcej irónie, aj keď čas a miesto sa akurát nezdajú byť úplne najvhodnejšie. V takom prípade postačí krátka odpoveď, ale uistite ich sľubom, že sa k tejto téme neskôr ešte vrátite. A sľub dodržte. Aby ste nedopadli ako mama päťročného Petríka Pišťanka, ktorá sa v rámci prechádzky vyobjímala a vybožtekovala s jednou tetou, a keď tá teta potom išla ďalej, tak Petríkova mama poznamenala k Petríkovmu otcovi: „Tá tiež skáče z postele do postele...“ A Petríka Pišťanka to náramne zaujalo a chcel vedieť, ako to s tým skákaním z postele do postele je. Predstavoval si to ako nejakú formu nevinného telocviku či akrobacie, ako keď deti v škôlke namiesto popoludňajšieho spánku robia zle a skáču z postieľky do postieľky. Rodičia jeho všetečnú otázku odbili, že tomu bude rozumieť, až keď bude veľký. Lenže Petrík sa už považoval za dosť veľkého. Dokonca už dlhšie tajne zvažoval, že prestane chodiť do školy, keďže zistil, že vlastne všetko už vie. Akurát to skákanie ešte. A keďže Devínska Nová Ves bola v tých časoch malá dedina, netrvalo dlho a tá teta im opäť raz prišla do cesty. Od svojich rodičov Petrík uspokojivú odpoveď nedostal, takže sa rozhodol spýtať priamo tej tety, ako je to reku s tým jej skákaním z postele do postele, o ktorých hovorila jeho, Petríkova mama.

Dosť bolo spomienok. Nikdy skrátka dieťaťu nesmiete povedať, že teraz odpoveď nedostane, že to pochopí, až keď bude väčšie. Vyhnite sa používaniu detských výrazov a použite správne (samozrejme, slušné) slová na pomenovanie jednotlivých častí tela a ich funkcií.

Niektorí ľudia tvrdia, že sexuálna výchova podporuje sexuálnu aktivitu. Štúdie však ukazujú, že čím skôr so sexuálnou výchovou začnete, tým lepšie. Pretože ak sú deti dosť veľké na to, aby Vám také otázky kládli, sú zároveň aj dosť veľké, aby dostali odpoveď.

Dokonca práve naopak: ak sa vaše dieťa na nič nepýta, skúste sama nájsť cestu, ako konverzáciu o týchto veciach vyprovokovať. Upozornite ho trebárs na nejakú tehotnú ženu (a vyhnite sa žartovaniu ako môj dedo, ktorý mi ako trojročnému na zvedavú otázku odpovedal, že tá pani zjedla melón vcelku, čím spoľahlivo na nejaký čas odklonil moje myšlienky od samotnej podstaty tehotenstva k tomu, že som premýšľal, ako je technicky možné zjesť melón vcelku – ale asi to tak malo byť) a vysvetlite mu, že aj ono prišlo na svet týmto spôsobom. Ignorovanie a zosmiešňovanie detských otázok môže znamenať, že nabudúce sa Vás už nespýtajú. Svoju odpoveď získajú inde, lenže môže byť neúplná alebo nepravdivá. Iba ak svojimi postojmi a správaním dáte dieťaťu najavo, že máte k vlastnej sexualite pozitívny a bezproblémový vzťah, môžete od svojho dieťaťa očakávať, že z neho vyrastie sexuálne zdravý a bezproblémový jedinec.

Poznámka autora:
Toto nie je odborná poradňa. Nie som ani sexuológ, ani gynekológ, ani psychológ či psychiater, ani sa na to nehrám. Neposkytujem individuálne rady, som platený iba za napĺňanie tejto rubriky. Svoje otázky môžete napísať sem. Niektoré vaše príspevky gramaticky i štylisticky upravujem, aby dávali zmysel. Podstatne mi uľahčíte život, ak vo svojom príspevku použijete diakritiku.