Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Juraj Malíček | 1.7.2008 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Judášov film

Blank

Súrodenci Pevensiovci sa vrátili do Narnie a našich kín, s nimi Aslan a stále platí, čo som napísal pred dvoma rokmi a kúskom, keď malo v kinách premiéru ich prvé, a ako sa nakoniec ukázalo, nadmieru úspešné dobrodružstvo.

Narnia nie je fantasy hoci surfuje na vlne úspechu, ktorá sa diváka pokúša presvedčiť o opaku. Nie, je to rozprávka, takmer čistokrvná a náboženské podobenstvo, na druhý pokus síce menej presvedčivé, ale stále zreteľné. Deti si teda, a v kine ich bolo požehnane - neporovnateľne viac ako v prípade PaPrsa a HarryPotta, prídu na svoje.

V Narnii plynie čas inak ako u nás, len rok v našom svete stačil na to, aby sa v Narnii zo súrodencov Pevensiovcov stali legendy, obrazne i doslova. Nikto už na nich neverí, ani na Aslana, ani na mier a vôbec na nič z harmonického finále prvej časti. Pôvodní obyvatelia Narnie - Narnijčania akoby neexistovali, krajine vládnu Telmarijčania, odetí v čiernom a teda zlí, podlí, po moci prahnúci tyrani. Princ Kaspian je síce jeden z nich, ale troška iný, s čírejším charakterom a lepším srdcom a asi preto mu usiluje arcilotor Miraz o život. A ešte preto, že Mirazovi sa narodil syn a Kaspian je zrazu ako následník trónu nepotrebný. Tak zdrhne do lesa, v panike privolá zatrúbením na Aslanov roh z nášho sveta do Narnie súrodencov a začne organizovať lesnú chasu – kentaurov, trpaslíkov, hovoriace zvieratá, gryfov, minotaurov a satyrov do národnooslobodzovacieho boja proti zloduchovi. A Aslana nikde.

Potom Peter – najvyšší kráľ Narnie – a Kaspian zabŕdnu do vzájomného sporu o vodcovské kompetencie, ktorý vyústi do masakry na hradnom nádvorí a už zdrhajú do rozboreného Aslanovho chrámu, aby zviedli posledný ľúty boj.

A Aslana stále niet.

Spustia sa katapulty, skrížia sa meče, hŕstka Narnijčanov pod Petrovým a Kaspianovým vedením drží pozície za cenu nesmiernych strát, a keď to už s nimi vyzerá fakt zle, objaví sa Aslan a do ďalšieho kolosálneho happyendu už to nebude trvať dlhšie ako dvadsať minút.

Prvá Narnia sa mi veľmi páčila – ako rozprávku a ako dôstojné filmové spracovanie sakrálneho podobenstva som ju vzal všetkými desiatimi a teším sa z nej vždy, keď si ju pozriem znova. Druhá už ale takto nefunguje, lebo režisér a spoluscenárista Adamson konečne našiel cestu, ako z Lewisovej predlohy odstrániť všetko naozaj zaujímavé a dôležité. Zostal len chatrný príbeh, chatrný preto, lebo sa z neho na plátno nedostala väčšina toho, prečo vznikol – oduševnenie a zmysel.

O čom by bol mýtus o Prometeovi, keby sme z neho vypustili motív vzbury proti Bohom? O hovne, s prepáčením, a preto je o hovne, tentokrát ale bez pardonu, druhá Narnia.

Obrázky, čo chcú byť pekné, akcia, čo chce brať dych, napätie, čo chce, aby sa v nás ktosi krvi nedorezal a výsledkom je nabubralá nuda. Detský divák vidí veci inak, uspokojí sa s málom, čo vo výsledku znamená, že Narnia 2 nie je vzhľadom na svoju primárnu cieľovú skupinu taká katastrofálna ako Shrek 3, ale ak má divák viac ako trinásť a keď sa díva, zvykne pri tom aj premýšľať, Narnia 2 občas priam zabolí.

Smrť v nej nič neznamená, ani obeta, ani viera, dokonca ani dobro a zlo a tak musí stačiť nasilu vtipný udatný myšiak s malým mečíkom a veľkým egom.

Apoteóza trápnosti, napísal by možno nejaký filozof.

C. S. Lewis je štyridsaťpäť rokov mŕtvy, asi dosť dlho na to, aby ho ešte zaujímali svetské veci, ale ak by Adamsona a predovšetkým producentov, ktorí túto bezduchú službu Peklu platia, začal po nociach strašiť jeho duch, nečudoval by som sa tomu, naopak, moje zlé ja im to vyslovene praje.

Lebo hrozí, celkom reálne, že v sfilmovávaní Kroník Narnie sa bude pokračovať a to už nie je len o tom, že vzniknú ďalšie zbytočné filmy, to je o tom, že Diabol – Pán Lži vyhral a z toho mám vyslovene strach.

Kroniky Narnie, literárne, dokážu svojim čitateľom urobiť veľkú službu – nielenže pobavia ako normálne dobré knižky, ale vedia aj pomôcť hľadajúcim, v duchovnom slova zmysle samozrejme a prvý film sa tomu, teraz sa zdá, že nezámerne, trocha priblížil.

Pokračovanie nie, skôr naopak a z posolstva sa tak stali banálne pravdy a demagogické múdra, z ktorých by bolo na vracanie hádam aj tým bigotným fundamentalistom, ktorí považujú Umučenie Krista za fakt dobrý náboženský film.

Takto to ďalej nejde, čosi sa musí stať a prvým krokom pokojne môže byť ignorovanie toho tichého hlásku, ktorý človeka nabáda, že by sa na tú katastrofálne nepodarenú druhú Narniu šiel pozrieť do kina.

Tridsať strieborných môže vyzerať aj ako lístok do kina.

Narnia: Princ Kaspian, The Chronicles of Narnia: Prince Caspian. Veľká Británia / USA 2008, kino, 147 min.

Réžia: Andrew Adamson
Scenár: Andrew Adamson, Christopher Marcus, Stephen McFeely, podľa literárnej predlohy C. S. Lewisa
Kamera: Karl Walter Lindenlaub
Hudba: Harry Gregson-Williams
Hrajú: Georgie Henleyová – Lucy, Skandar Keynes – Edmund, Anna Popplewellová – Suzy, William Moseley – Peter, Ben Barnes – princ Caspian, Sergio Castellitto – kráľ Miraz, Warwick Davis – Nikabrik
Oficiálna stránka filmu: http://disney.go.com/disneypictures/narnia/


Juraj Malíček  viac od autora »
Vaše reakcie [12]
:: Súvisiace reklamné odkazy