Ísť do kina? Hazard!

Potenciálny študent medicíny na Harvarde sedí v kancelárii akéhosi hlavúňa a dranká štipendium. Potrebuje tristotisíc dolárov, inak sa mu nesplní sen. Je inteligentný, takmer geniálny, môžeme o ňom tvrdiť, že na čo siahne, to sa mu podarí, aspoň tak naznačujú jeho vynikajúce študijné výsledky. Lenže na štipendium pre extrémne talentovaných, čo si nemôžu dovoliť študovať za vlastné, to nestačí, na to treba byť naozaj, ale naozaj výnimočný, aspoň tak ako ten jednonohý Kórejčan, ktorý dostal štipko vlani, a napísať esej, z ktorej výnimočnosť bude trčať ako hrebeň zo zadného vrecka.

Z filmu 21: Oko berie ubehlo sedem až desať minút a všetko už je jasné: o čom to bude a ako to dopadne, len treba počkať do konca, či tvorcovia neprekvapia.

Neprekvapia.

Ak sa film volá 21: Oko berie, málokoho prekvapí, že sa v ňom budú hrať karty, hra zvaná Blackjack, čiže naše Oko. To ostatné je zrejmé z úvodnej scény – Oko berie bude film o tom, ako mladík Ben ku šťastiu príde, nie k vrtkavému, hráčskemu, ale k akémusi hlbšiemu, životnému či čo. Ale aby sa tak stalo, Ben najprv musí dozrieť v muža, dostať zopárkrát po papuli a zaľúbiť sa.

Šikuliaka Bena si vyberie charizmatický profesor a prizve ho do svojho hráčskeho tímu, nie aby pokúšal šťastie v hazarde, ale aby na hazard vyzrel rátaním kariet. Vraj to naozaj funguje, netuším, a film vraj vznikol na motívy skutočných udalostí. Mohol, nudný je na to dosť.

To je zle, lebo film o pekných mladých ľuďoch, ktorí sa venujú hazardu, sčasti odohrávajúci sa v Las Vegas, môže byť akýkoľvek – hlúpy, banálny, naivný, priamočiary, len nudný nie. V Oku, čo berie, je to naopak, nie je ani vyslovene hlúpe, ani banálne, ani naivné, ani priamočiare, len sa neskutočne vlečie. A to v tom okrem fešných trendy mlaďasov hrajú aj Kevin Spacey a Laurence Fishburne, a hrajú tak, že sa nielen tvária, ale hrajú v dramatickom slova zmysle, navyše obaja akýchsi takmer záporákov.

Nie je v poriadku, keď sa ľudia v prítmí kina dívajú na hodiny na displejoch mobilných telefónov, ono to svieti a následne vyrušuje. Lenže niekedy sa inak nedá a človeka to potom spätne mrzí, lebo keď sa po kine k filmu vráti a trocha o ňom popremýšľa, príde na to, že sa nemal prečo nudiť.

Z hľadiska formy, a viac-menej aj obsahu, je 21: Oko berie normálny, obyčajný film, ktorý na jednej strane nechce byť obrovským komerčným hitom, na druhej nemá ani ambície stať sa umeleckým manifestom. Len sprostredkováva príbeh, ktorý sa údajne stal a abstrahuje z neho ponaučenie, s ktorým možno súhlasiť, alebo nemožno, ale nerozčuľuje, lebo nie je žiadnym do neba volajúcim morálnym apelom. Jediné, čo mu chýba, je rytmus. Ak je pointa zjavná od začiatku, iným spôsobom sa aspoň náznak napätia dosiahnuť nedá – a na to akoby inak režisérsky šikovný Robert Luketic zabudol.

Preto sme sa nudili.

Ak sa totiž máme na čosi dívať dve hodiny a nie je v tom ani akcia, ani okázalé triky, malo by v tom byť zakliate aspoň nejaké tušené tajomstvo a tento rozmer snímke celkom chýba už od začiatku. Ak by bola epizódou televízneho seriálu, pokojne aj dvojdielnou, super, na filmovom plátne však pôsobí nepatrične.

Možno aspoň kartári si prídu na svoje. Systém, cez ktorý postavy plienia jedno kasíno za druhým, vyzerá celkom uveriteľne, teda ak môžeme brať za bernú mincu názor človeka, ktorého najväčším kartárskym triumfom je, že mu vždy zostal v rukách Čierny Peter.

21: Oko berie, 21. USA 2008, kino, 123 min.

Réžia: Robert Luketic
Scenár: Peter Steinfeld, Allan Loeb podľa knižnej predlohy Bena Mezricha
Kamera: Russell Carpenter
Hudba: David Sardy
Hrajú: Jim Sturgess – Ben Campbell, Kevin Spacey – Prof. Micky Rosa, Kate Bosworthová – Jill Taylorová, Aaron Yoo – Choi, Liza Lapiraová – Kianna, Jacob Pitts – Jimmy Fisher, Laurence Fishburne – Cole Williams, Jack McGee – Terry  
Oficiálna stránka filmu: http://www.sonypictures.com/movies/21/