Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Peter Pišťanek | 1.7.2008 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Slušný terorista aby sa dnes pomaly bál uniesť lietadlo!

Blank

Pre extrémne menej chápavých: toto nie je samostatný článok, ale výber z článkov, ktoré som prebrowsoval v uplynulom týždni a niečím ma zaujali, a k tomu sem-tam dáky môj komentár. Kliknutie ľavým tlačidlom myši na linku vás dostane na predmetný článok.

Občas sa v spoločnosti priateľov priznám k svojej slabosti pre tzv. bruselský štýl. Vzápätí musím vysvetľovať, čo tým akože myslím. Je to ťažké, veď ani sám to nemám celkom ujasnené. V roku 1958 sa v belgickom Bruseli konala svetová výstava Expo ‘58. Československá, no - povedzme si úprimne - predovšetkým česká kultúra, architektúra, priemyselný dizajn a film tam výrazne zabodovali. Fenomenálny úspech vyústil do toho, že umelci, architekti a dizajnéri dostali od krátkodobo vďačného komunistického režimu trochu dlhšie vodidlo. Bruselský úspech stál na začiatku novej vlny českého umenia, dizajnu, filmu. A čo je teda ten bruselský štýl? Ja ho chápem ako: české sklo, bižutéria, hračky, nábytok a domáce spotrebiče z prelomu 50. a 60. rokov, reklamná fotografia z tých čias, dekorácie výkladov a reklamy, filmy ako Ikarie XB-1 či Muž z prvního století, filmové diela Jiřího Trnku, Karla Zemana, Hermíny Týrlovej a celej rodiacej sa novej vlny československej kinematografie, obrazy Bohdana Kopeckého, Vladimíra Boudníka, Mikuláša Medka, Theodora Rotrekla a ostatných príslušníkov výtvarnej skupiny Radar, vzácne čísla časopisu Technický magazín, ktorý o vtedajšom modernom umení, fotografii, architektúre a filme vypovedal viac ako ktorýkoľvek iný vtedajší časopis. A tiež interiér i exteriér dnes už neexistujúcej pražskej reštaurácie Expo 58 alebo baru Sputnik na Václaváku. Je toho veľa a vlastne sa opakujem. „Brusel“ oslavuje 50 rokov. Pozrite sa sem a bude vám to jasnejšie. A čo v Bratislave? V časoch môjho detstva bola v bruselskom štýle zariadená táckareň Palace na Poštovej ulici, vrátane gigantickej fresky na stene, ale tam už je dnes nejaká banka obložená umelým mramorom. A dnes nájdete stopy „bruselu“ na najmenej očakávaných miestach - napríklad v električkách. Pragocentristicky sa tam síce píše o pražských električkách, ale ono sa to týka konkrétneho typu súprav, ktoré okrem Prahy jazdia aj v Bratislave a predpokladám, že aj v Košiciach, Ostrave, Brne a podobne.

K bruselskému štýlu neodmysliteľne patrí i kofola, pretože s „bruselom“ sú rovesníci. Prvýkrát som ju ochutnal ako štvorročný na kúpalisku na Kamennom mlyne a bol som z toho úplne hotový. Čierna malinovka! Dovtedy som poznal iba červenú z igelitového vrecúška so slamkou. Skvelá oranžová a menej skvelá žltá (volali sme ju aj „zelerová“) vo fľašiach vtedy v roku 1964 ešte u nás v Devínskej hádam ani neboli, to prišlo až o nejaký ten rok neskôr. Kofola ma dodnes verne sprevádza a aj ja som jej verný. No a teraz sa musím dozvedieť, že kolové nápoje (medzi ktoré patrí aj kofola) sú zdraviu škodlivé. Jasné, tušil som to už dávno. Ale že až tak?

V týchto dňoch uplynie 60. výročie leteckého mostu do západného Berlína. Kto o tejto priam heroickej kapitole studenej vojny nikdy nepočul, kto ani netuší, že Sovieti chceli vyhladovať obyvateľov západného Berlína, ostrova slobody a pomaly rastúceho blahobytu uprostred zglajchšaltovanej, rozbombardovanej a (Sovietmi) vyrabovanej komunistickej NDR (Nemeckej demokratickej republiky), ten bude možno prekvapený, že aj také bolo.

Bill Gates definitívne odchádza z Microsoftu, aby bojoval s maláriou a inými pliagami, trápiacimi tretí svet. Klobúk dolu, obdivujem ho. Keby každý ľavicovo deklarovaný človek, pýšiaci sa svojím „sociálnym cítením“ dal aspoň jedno percento svojich príjmov na charitu, nemuselo by desať percent všetkej charity pochádzať od najväčšieho kapitalistu na svete. Lenže dávať z vlastného, s tým akosi naši ľavičiari uzrozumení nie sú. Oni ešte tak prerozdeliť cudzie, na to ich je.

Hrozí obľúbenému českému týždenníku Reflex koniec? Je to môj najobľúbenejší časopis, bez ktorého si nedokážem predstaviť žiadny víkend, a preto sa ma tieto poplašné zvesti bytostne dotýkajú.

Bratia Ebenovci vydali nový album a pri tej príležitosti som vybral rozhovor s lídrom skupiny a výlučným autorom repertoáru Markom Ebenom.

Akýsi nezmyselný rebríček najvplyvnejších žijúcich intelektuálov vypracovali nejakí ľudia a iste to mysleli ako trápny fór.

Mohamedánskeho teroristu, ktorý naplánoval a zorganizoval 11. september, vraj mučili v Poľsku. Teraz z toho nejakí krasoduchovia robia aféru. To je naozaj hrozné, tak tá zlá a odporná CIA nám chudáčika teráčika mučila - to si teda dovolili priveľa, veď hádam len nechcú agenti CIA doviesť situáciu tak ďaleko, že slušný teráčik aby sa dnes pomaly bál uniesť lietadlo alebo odpáliť bombu niekde v reštaurácii alebo na námestí plnom ľudí!

Teší ma, že ľudia nie sú úplne ohlúpnutí a že polovica opýtaných v ankete schvaľuje mučenie teroristov. Aj ja k nim patrím. Z toho dôvodu by som bol veľmi rád, keby sa Slovensko nehralo na ochrancu týchto pochybných ľudí a bez meškania vydalo alžírskeho teroristu, ktorý sa u nás ukryl pred spravodlivosťou, nazad do Alžírska. Iste sa tam už naňho tešia. A ak je náhodou nevinný ako ľalia, oni to tam už zistia. Osobne by som odporúčal skôr Izrael s jeho príjemnou klímou a zaujímavými pamiatkami, ale aj rodné Alžírsko môže priniesť teráčikovi zaujímavé a nezabudnuteľné zážitky. Hlavne len nech už ho vydajú. Bol by som veľmi nerád, keby sa Slovensko stalo domovskou krajinou pre teroristov.


Peter Pišťanek  viac od autora »
Vaše reakcie [69]
:: Súvisiace reklamné odkazy