Ako môže pacient bojovať proti leukémii?

Pre extrémne menej chápavých: toto nie je samostatný článok, ale výber z článkov, ktoré som prebrowsoval v uplynulom týždni a niečím ma zaujali, a k tomu sem-tam dáky môj komentár. Kliknutie ľavým tlačidlom myši na linku vás dostane na predmetný článok.

Smrť si nevyberá, seká napravo i naľavo. Minulý týždeň zomrel na leukémiu Stan Winston. Bol na ňu chorý šesť rokov. Iste ste si všimli, že som – v rozpore s tým, ako je to zaužívané – nenapísal, že s ňou „bojoval“ šesť rokov. Chodil do nemocnice, kde s ňou bojovali lekári. Sám človek môže akurát tak bojovať proti angíne – posteľou, čajom, citrónom a liekmi. Ako môže pacient „bojovať“ proti leukémii? Možno tak, že si sadne dakam do rohu, zatne päste a cez zatvorené ústa bude vyludzovať monotónny a hrozivý bojový nápev bez slov. Ináč si to predstaviť neviem. Ozaj, že reku kto bol Stan Winston? Videli ste Terminátorov, Votrelcov, Jurské parky, Predátorov či momentálne Železného muža? Všade tam sa totiž tento skromný génius podieľal vytvorením všelijakých príšeriek, diaľkovo ovládaných modelov, aj ako pomocný režisér. S mojimi najobľúbenejšími režisérmi Timom Burtonom a Terrym Gilliamom spolupracoval na filmoch Big Fish a Krajiny prílivu. Bude tu veľmi chýbať.

Keď už sme pri filmoch, teda tých veľkovýpravných vedecko-fantastických, možno spolu so mnou patríte k ľuďom, ktorí nadovšetko milujú film Stanleyho Kubricka 2001: Vesmírna odysea, no nikdy mu celkom neporozumeli. Je pravda, že aj pre takýchto divákov môže byť tento film príťažlivý. Veď často ani nejakej hudbe nie úplne rozumiem (v mojom prípade sa to týka napríklad takého Debussyho), a predsa ju zbožňujem a nechávam sa ňou obtekať výsostne emocionálne. A to sa týka aj Vesmírnej odysey, alebo hoci aj Tarkovského veľkofilmu Solaris. Sú to filmy, ktoré vnímam predovšetkým emotívne a nezaťažujem sa racionálnymi výkladmi. Napokon, nie som žiadny intelektuál. Ak by však niekto silou-mocou chcel Vesmírnu odyseu pochopiť, nech sa páči, tu je návod.

A čo si – v súvislosti s novou hrou Václava Havla, v ktorej hrá hlavnú úlohu – myslí o intelektuáloch český veľkoherec Jan Tříska?

Milana Šteindlera považujem za zručného režiséra a vcelku zaujímavého herca, ale netušil som o jeho skrytom potenciáli bitkára. Nedávno napadol svojho syna v súvislosti so svojou milenkou a chudák syn, doteraz v pozadí, a teda neskúsený v styku s bulvárnymi médiami, poslušne odpovedal na otázky klebetníka Aha. Ja len dúfam, že si už medzitým uvedomil, že takéto veci do novín, čo ako bulvárnych, nepatria, a že rodinná bielizeň sa má prať v rodine. Je predsa jasné, že bulvárni novinári sa na takéto veci vrhajú ako sliepky po fľusanci.

Svetoznámy režisér, no najmä producent George Lucas nikoho nemláti, ale potichu pripravuje nový film. Hurá!

Boli časy, keď som nadŕžal spolku Greenpeace, pretože mi pripadalo (a dodnes pripadá) dôležité chrániť čistý vzduch, vodu a lesy pred nenažranosťou určitých nízkych ľudí, rovnako ako aj veľryby, delfíny, tulene a iné zaujímavé zvieratá. Ten nápad so striekaním zdravotne vyhovujúcej farby na srsť tuleních mláďat, čo znehodnotilo ich kožušinu pre komerčných vybíjačov, no malým tuleňom zachránilo život, som dokonca považoval za geniálny. Bohužiaľ, v poslednom čase sa mi Greenpeace už nepáči, pretože sa dali na politiku, a to výrazne ľavičiacku, čo sa prejavuje napríklad v tom, že sa stal spojencom rôznej čvargy.

Zato je mi sympatická kampaň proti politickej korektnosti, ktorá sa usiluje otvoriť oči verejnosti čiastočne zblbnutej kampaňami rôznych červených a multi-kulti spolkov. Konečne!

Helena Vondráčková je v spore s HVB Bankou.

V tlačenom Reflexe teraz začali vychádzať vcelku šikovné bedekre, ktoré sa usilujú potenciálneho návštevníka previesť po európskych metropolách. Zatiaľ vyšiel Paríž a Londýn. Ide o český časopis a českých autorov jednotlivých bedekrov, takže sa kladie možno trochu priveľký dôraz na to, aby to bolo „co nejlevnější“, ale veď ani našinec nemá často peňazí na rozhadzovanie, takže prečo nie?

A na záver: statočná záchrana kačičiek.