Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Peter Pišťanek | 4.6.2008 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Pomoc, zapácha mu z úst!

Blank

Nie som si istá, či je to vhodné do Vašej rubriky, ale veď intímne problémy sa predsa netýkajú len erekcie, no aj iných aspektov partnerského života. Tak teda môjmu priateľovi v poslednom čase zapácha z úst. Predtým to nemal, ale už sa to vlečie asi rok. Netuším, či ide o pokazené či zanedbané zuby alebo zlé trávenie. Priateľ o svojom handicape podľa všetkého nič netuší. Pristihla som sa pri tom, že mi je dosť odporné sa s ním bozkávať a tak. Aké sú príčiny takého zápachu? A poraďte, ako mu to dať najavo, alebo aspoň naznačiť, že by mal niečo so sebou robiť? Prečo je zápach z úst v našej spoločnosti také tabu?

Milka, 34

Náš mozog má jednu zvláštnu vlastnosť: potláča vnímanie zápachu vytváraného naším vlastným telom. Môžeme preto žiť v domnienke, že nás sa čosi také ako zápach z úst netýka, pričom známi si už dávnejšie od nás držia patričný odstup a všetky bozky od blízkych dostávame akosi letmo do blízkosti ušných lalôčikov. Zlý dych je delikátna záležitosť, pretože okolie o ňom zvyčajne zdvorilo mlčí. Je to akési všeobecne prijímané tabu, na ktoré doteraz nikto nesiahol. Je zvláštne, že iné témy, ktoré boli v našej spoločnosti ešte pred cca 20 rokmi viac-menej tabuizované (menštruácia, análny sex, depilácia intímnych miest atď.), sú dnes už bežnou náplňou mládežníckych a detských časopisov, zatiaľ čo keď niekomu smrdí z úst, tak aj jeho najbližší majú zábrany mu to povedať. A ak mu to aj náhodou ktosi povie, tak sa dotyčný obvykle urazí, namiesto toho, aby ako sebavedomý človek prijal pravdu a niečo s tým urobil.

Nie som žiadny odborník na danú tému, takže som si urobil rešerš z internetu. Mimochodom, mám bohatú knižnicu plnú titulov venovaných často až veľmi odťažitým sexuálnym praktikám, ale ani jedinú maličkú brožúrku venovanú zápachu z úst a jeho sociologicko-psychologickým aspektom. Nie som si dokonca istý, či taká kniha existuje.

Zápach z úst, teda odborne halitóza (halitosis) alebo – po latinsky – foetor ex ore, sa sám osebe nedá charakterizovať ako obraz choroby, avšak je často dôležitou prvou indíciou pre rad možných ochorení.

Mali by sme, pochopiteľne, rozlišovať medzi krátkodobo sa vyskytujúcim zápachom z úst v dôsledku jedál, ako sú cibuľa, cesnak a pod., a trvalým ústnym zápachom, o ktorom píšete vo svojom liste a ktorý je nielen nepríjemný pre okolie postihnutého (či vlastne skôr to okolie je postihnuté!), ale je aj indikátorom toho, že jeho telo má nejaký problém. V 90 percentách sa tento problém vyskytuje priamo v ústnej dutine.

„Stolica sa mu vracia do úst,“ zhodnotil laicky náš jednoduchšie založený spolubojovník počas vojenčiny zápach z úst veliaceho dôstojníka. Keď sa dotyčný pri nástupe bez zábran rozkričal na celý nastúpený oddiel (slúžil som ako prieskumník v delostreleckom útvare, namiesto práporu sme mali oddiely a namiesto rôt batérie), bolo to, ako keby kdesi na vzdialenom poli zaorávali čerstvý hnoj.

Na vine takéhoto zápachu naozaj môžu byť niektoré ochorenia pľúc, pečene, poruchy látkovej výmeny ako cukrovka, veľké stavy hladu alebo infekčné ochorenia, no diagnóza môjho bývalého spolubojovníka patrila naozaj len do ríše fantázie. Tak to totiž nefunguje. Premávka medzi týmito dvoma vzdialenými oblasťami nášho tráviaceho traktu je našťastie len jednosmerná.

V skutočnosti sa príčina zápachu najčastejšie ukrýva v nosovej, hltanovej alebo prínosovej dutine a v absolútnej väčšine prípadov v dutine ústnej. Zvyšky jedál nahromadené v zubných defektoch, v priveľkých medzizubných priestoroch v okolí zubných náhrad ako korunka či mostík, ale najčastejšie tzv. paradentózne vačky, poskytujú výborný priestor pre osídlenie mikroorganizmami. Tie produkujú látky s obsahom síry, zdroj nepríjemného ústneho zápachu. Stúpajúca hodnota pH v ústach, znížené slinenie, prípadné nočné chrápanie a dýchanie ústami tento problém len znásobujú. Je to evidentné práve ráno po zobudení, kým sa nedáme do poriadku pomocou rannej zubnej hygieny.

Práve dôkladná zubná hygiena je aj prvým krokom, na ktorý sa odborníci pri halitóze odporúčajú zamerať. Nestačí však len používanie zubnej kefky, ale aj medzizubných kefiek, aby sme čo najúčinnejšie vyčistili medzizubné priestory.

Ďalším dôležitým úkonom je očista jazyka. Napríklad v takej Indii je to jav pomerne bežný, u nás, žiaľ, nie. V obchodoch dnes dostať kúpiť špeciálne škrabky na jazyk, pomocou ktorých možno odstrániť nepriaznivý povlak na tomto našom najvrtkejšom svale, ktorý môže byť takisto zdrojom zápachu.

Stačí na to aj obyčajná polievková lyžica. Otočíme ju dnom nahor a predný okraj lopatkovitej časti nám dobre poslúži ako bezpečná stierka, ktorou jazyk očistíme niekoľkými ťahmi od koreňa ku špičke. Poslúži však na to aj mäkká zubná kefka. Zároveň je to dobrá reflexná automasáž – na jazyku sa totiž nachádzajú reflexné body celého organizmu. Na záver si dobre vypláchneme ústa.

Keďže pozostávame predovšetkým z vody a aj samotné sliny potrebujú na to, aby sa mohli tvoriť, dostatok tekutín, netreba zabúdať na dôkladný pitný režim. Znamená to dva litre vody denne, pričom do tohto objemu nezarátavame kávu, čaj ani nijaké sladené malinovky. Ak svoje telo dostatočne zavodníme, výrazne sťažíme svojim ústnym baktériám tvorbu aromatických plynov.

Výborným nápadom je návšteva dentálneho hygienika, ktorý z úst odstráni zubné povlaky. Zubný lekár by mal vylúčiť kazy, koreňové zápaly či hnisanie.

Menej častými dôvodmi zápachu z úst sú žalúdočné ťažkosti, napríklad reflux, zápaly žalúdka, infekcia baktériou Helicobacter pylori – tie rieši gastroenterológ. Možnými vinníkmi sú aj poruchy obličkových, pečeňových funkcií a cukrovka, tu treba tiež liečiť základné ochorenie. Na cmúľanie mentolových cukríkov sa v prípade chronických problémov veľmi nespoliehajme, pretože efekt mentolu veľmi rýchlo vyprchá a ak tieto „pomôcky“ obsahujú aj cukor, živnú pôdu pre „zápachoplodné“ baktérie sme práve poorali. Zdravému človeku by trvale zapáchať z úst nemalo.

A teraz k druhému bodu: Ako to úbožiakovi šetrne povedať či naznačiť? Myslím, že najrozumnejšie by bolo povedať mu to na rovinu. Samozrejme, nie v rámci hádky, ako istú formu podpásovky, ale decentne. Treba nakúpiť kvalitné zubné kefky a najmä medzizubné. Podotýkam, že zubná niť nie je náhradou za medzizubnú kefku, v podstate je bezcenná, pretože nezasahuje do medzizubných priestorov, ktoré majú tak rady tie svinské baktérie, ktoré produkujú smrad. Myslím, že normálne by ste sa ho mali spýtať, či náhodou nemá problémy s paradentózou. Ak áno, poslať ho k zubnému hygienikovi. Zubný kameň musí von. Na to nestačí nejaký fešácky ultrazvuk, ten kameň treba poctivo mechanicky orajbať, pretože ultrazvuk zasahuje len tam, kde ho je vidieť. Kameň však treba odstrániť aj tam, kde ho nevidieť – pod okrajmi ďasien a v medzizubných priestoroch. Ak bude Váš partner tvrdohlavý, povedzte mu, že nič v zlom, ale že má veľmi zlý dych a že by s tým mal niečo robiť. Ak nebude veriť, povedzte mu, nech dýchne na zrkadlo a nech to rýchlo ovonia. To presvedčí každého.

Poznámka autora:
Toto nie je odborná poradňa. Nie som ani sexuológ, ani gynekológ, ani psychológ či psychiater, ani sa na to nehrám. Neposkytujem individuálne rady, som platený iba za napĺňanie tejto rubriky. Svoje otázky môžete napísať sem. Niektoré vaše príspevky gramaticky i štylisticky upravujem, aby dávali zmysel. Podstatne mi uľahčíte život, ak vo svojom príspevku použijete diakritiku.



Peter Pišťanek  viac od autora »
Vaše reakcie [29]
?