Nestál by som v rade, ani keby rozdávali stokorunáčky

Pre extrémne menej chápavých: toto nie je samostatný článok, ale výber z článkov, ktoré som prebrowsoval v uplynulom týždni a niečím ma zaujali, a k tomu sem-tam dáky môj komentár. Kliknutie ľavým tlačidlom myši na linku vás dostane na predmetný článok.

Vrátim sa ešte na skok k ohrozenej bratislavskej Vegetke na Laurinskej ulici, pretože veci sa medzitým trochu pohli, ale je otázka, či to niečo zmení. Myslím si, že čosi, čo je obľúbené a navštevované, je nerozumné zrušiť. Možno je chyba používať v rámci protestnej rétoriky zmienky o tom, že sa tam chodia najesť intelektuáli, pretože to by malo byť jedno. Keby sa tam namiesto úradníkov, režisérov a kultúrnych pracovníkov chodievali najesť zametači, traktoristi, dlaždiči a šarhovia, tak by to nebolo o nič menej významné a bohumilé. Osobne tam nechodím (už len pre ten chýbajúci intelekt). V živote som tam nebol, pretože rady na čokoľvek ma bytostne odradzujú. Nestál by som v rade, ani keby zadarmo rozdávali stokorunáčky, a už vôbec nikdy v živote by som nestál v rade na akékoľvek jedlo. To budem radšej hladovať. Zo solidarity s úbohými stravníkmi inkriminovaného závodu a z odporu k všetkým zavádzačom nových mafiánskych móresov som sa však rozhodol podpísať petíciu, aj keď sa s mojím poctivým menom môžete stretnúť len na veľmi málo petíciách. Toto je – ak sa nemýlim – druhá. Tu je linka na tú petíciu.

Stravníkov Vegetky aj napriek všetkému v dohľadnom čase asi čaká hladovka. Sú však hladovkári, ktorí hladujú náročky, pretože tým podľa svojho názoru za čosi bojujú. Odjakživa mi to pripadá nesmierne detinské a smiešne, bojovať za čosi zmenou svojich stravovacích návykov. A je nekonečne samoľúbe myslieť si, že niekoho to musí zaujímať, že dakto dobrovoľne hladuje. Veď koho je čo do toho? Prečo by to malo niekoho zaujímať, prípadne ovplyvniť jeho činnosť či nečinnosť? Najlepší spôsob, akým sa dá k týmto sebastredným ľuďom pristupovať, je stopercentne schvaľovať ich hladovanie a netajiť sa pevnou dôverou, že dotyční dotiahnu svoju vec do zdarného konca.

Český prezident Václav Klaus odmietol podpísať antidiskriminačný zákon.

U nás zatiaľ nič také nemáme, ale gratulovať si nemusíme. Aj v slovenskom politickom hnojisku je veľa vecí, ktoré normálnemu človeku nejdú do hlavy. A čo ešte takému, ktorý žije dlhodobo mimo Slovenska a je zvyknutý na inú politickú kultúru a vôbec? Vysvetlite niekto Petrovi Breinerovi, že na Slovensku je to tak!

Nedávno vyšiel v Česku zaujímavý postmoderný román Pérák, ktorý je nevšedným spracovaním relatívne novodobej (protektorátnej) pražskej legendy, či skôr mestského mýtu o Pérákovi, chlapíkovi, ktorý s pomocou špeciálnym pružín preskakoval ploty a domy a škodil nacistom. A naraz tu je naozajstný Pérák. Dostane sa na olympiádu? Súhlasím s autorom článku, že rozhodnutie MOV môže byť kontraproduktívne. Ak Pérák vyhrá, možno si viacerí športovci dajú po Pekingu tiež amputovať nohy. Bolo by to v súlade s tým, ako funguje súčasný profesionálny šport.

27. mája uplynulo 66 rokov od atentátu na Reinhardta Heydricha. Hoci sa o tú záležitosť už dlho zaujímam, zaujímavý detail z tejto samovražednej akcie udatných československých parašutistov (mimochodom, keby vedeli, ako to tu dopadne pár rokov po vojne, asi by namiesto nejakého atentátničenia radšej šli na pivo a potom sa prihlásili na gestapo) som sa dozvedel až teraz.

Autorovi náci-operetiek a statnému deklamátorovi monotónnych bojových popevkov Danielovi Landovi, ktorý sa nedávno podieľal na vývoze českého odpadu na Slovensko, sa vraj nepáčili protifašistické symboly, ktoré sprevádzali slovenskú časť jeho turné.

A ako si, pri Prorokovej brade, počína Barak Husajn Obama, ktorý sa dúfam nikdy nestane prezidentom USA?

Najstarší žijúci psík sveta sa v plnom zdraví dožíva 27 rokov. Blahoželáme!

Fabricko-skladovo-obytnou perifériou, ktorá sa nachádza na mieste mojej bývalej rodnej obce Devínskej Novej Vsi, lomcuje obrovský škandál v súvislosti s pozemkovým podvodom. Ničomu sa nečudujem. Ešte že všetky svoje poľnosti (momentálne ležiace úhorom v špekulatívnom očakávaní) mám obkolesené dokázateľne vlastným plotom!

Čo to však je proti najväčšiemu podvodu, ktorý sa v tejto republike odohral? Blíži sa 50. výročie tzv. menovej reformy, ktorá ožobráčila milióny ľudí.

Sú slnečné okuliare nevyhnutnosť, alebo zbytočnosť? Na prvý pohľad by sa dalo súdiť, že ten, kto dnes kladie takúto otázku, nemôže byť úplne zdravý. A predsa. Vedci zistili, že slnečné okuliare údajne nie sú až takým nevyhnutným doplnkom.

Minule sme tu citovali článok o tom, aké je pivo bohovsky zdravé a úžasné. Teraz udrieme z opačného konca: vedci vraj zistili, že jestvuje prepojenie medzi pitím piva a rakovinou slinivky. Na zdravie!

Váš Oblak v nohaviciach