V januári, v sedemdesiatom štvrtom

Zhruba pred dvadsiatimi alebo aj viac rokmi som sa s jednou mojou konškoláčkou zabávala na zaužívaných spojeniach Čo je to za úroveň? Kto to kedy videl?, Čo si ty o sebe vlastne myslíš? a im podobným. Dosť sme sa pobavili, lebo ona hádzala takéto perly a ja som hľadala odpovede na tieto bežne používané frazeologicko-stupídne otázky a spojenia.

Ako má odpovedať dávno dospelý muž, vracajúci sa nadránom do rodičovského príbytku, matke na otázku Čo je to za úroveň? Ak je abstinent, mal by odpovedať 0,0. Ak bola však otázka myslená inak, odpoveďou môže byť aj: je to krv a mlieko, inteligentná, majetkovo priemerná. U nás doma som zase často počúvala pri márnom údržbárskom boji: Ktorý somár toto vymyslel? Normálne by som povedala „ten tretí zľava“, ale dodnes na konkrétne chúďa zviera nebolo ukázané prstom, zato sme sa o ňom museli povinne učiť už na základnej škole. Môj brat zase na často zbytočne kladenú otázku Kedy si to urobil? ako dieťa chronicky odpovedal „v januári, v sedemdesiatom štvrtom“.

Zdá sa mi však, že takto sa pýtame, keď sme sami v núdzi, nevieme sa priamo opýtať, k meritu veci ideme okľukou a možno sa aj odpovede trochu obávame. My predsa nehľadáme odpoveď na otázku Kto to kedy videl?, lebo dobre vieme, že to už videl Mišo, Fero aj Monika, a tiež im to nič nebolo platné, presne tak, ako nás nezaujíma ani odpoveď na otázku Čo si ty o sebe vlastne myslíš? Celkom vážne vám však môže položiť takúto otázku buď psychoanalytik, alebo headhunter, takže si na ňu pripravte odpoveď vo forme hard working – team player – goal oriented. Nemusí to potom sám do záznamu z interview vymýšľať.

Ak by ste sa takto rozprávali s dieťaťom, asi by konverzácia viazla, lebo ak sa môjho syna opýtam: A čo si šiši?, odpovie áno a hneď sme tam, kde sme nechceli byť, lebo my sme chceli vychovávať, a nie sa bezducho smiať.

I keď do tejto kategórie vôbec nepatria, a nech mi to páni prepáčia, lebo sú to čisto pánske otázky typu Nevieš, kde je...?, lebo väčšinou sa očakáva konkrétna odpoveď ako „na stolíku v pracovni, alebo v skrini vľavo, úplne naspodku“. Tu je v centre môjho záujmu práve odpoveď jednej matky: Na mojej hlave! Tiež som ju na môjho syna skúsila a ovešaná harabudrami som si musela čupnúť a podrobiť sa dôkladnému prieskumu častí mojej lebky. Tak mi treba.

Mimochodom, vy viete, kde je sever?