Hlava v Keni, losos v rúre

Ani jednu knižku na tému čierno-bielych vzťahov s ich krásnymi následkami som nečítala, a predsa som v kníhkupectve siahla po knižnej novinke Timey Keresztényiovej – Bez dcéry som neodišla (Vydal EvitaPres, s. r. o., 2008).

Hoci táto knižka vyvracia príslove zaužívané medzi nami dievčatami „keď raz poznáš čierneho, nebudeš chcieť iného“, pokojne si ju môžete vložiť do plážovej tašky, ak sa vyberiete do nejakej exotickej dovolenkovej destinácie. Lebo ak vám na pláži oči spočinú na práve sa vynárajúcom čiernom krásavcovi, môžete do nej pokojne sklopiť zrak. Možno sa o ňom dozviete viac, i keď zovšeobecňovať by som nechcela.

Nejdem sa púšťať do kritiky, lebo si myslím, že je to vždy subjektívny názor jedného čitateľa a napokon nič nie je jednoduchšie ako kritizovať. A potom, dnes robím lososa. Hoci je to zvláštna kombinácia, takto to naozaj bolo a príbeh sa mi preháňal pri varení intenzívne hlavou. Neviem, koľkí z vás majú pri varení otvorenú inú knihu ako kuchársku, ale hneď ako som ju zbadala otvorenú písmenkami nadol na kychynskej linke aj u susedky, miešajúcej niečo v hrnci, zaradila som ju medzi ľahší dovolenkovo-multiplexný žáner. Aj mňa knižka strhla svojou dynamikou, hoci sa autorka so stavaním deja príliš nadrieť nemusela, lebo toto je – ako tvrdí – skutočný príbeh. Knižka mi poskytla výlet do Kene celkom inak, ako ju poznáme z prírodopisných seriálov typu Daktari. Bez Judy, levov a dupotu kopýt, ale s každodenným klamstvom, špinou, nebezpečím, aj zlatou klietkou afrického veľkomesta.

A tak umývam lososa, ukladám ho na plech, pripravujem si ingrediencie, vyberiem sa po bylinky do záhradky, medzitým rozmýšľam, ako sa povie vyjebanec a zasratý klamár po anglicky, lebo toto je naozaj niečo zo života. Príbeh písaný triezvo, reportážne, ale s minimálnym priestorom na zamyslenie sa počas čítania, vyrozpráva všetko od A do Z. To, čo ponúka, je dotyk, či skôr silné zovretie inou, čiernou kultúrou, jednoducho opak toho šmykľavého lososa vo vašich dlaniach. A to je to, čo podľa mňa hrdinku dostalo, lebo nie som si istá, či to bol Abdul.

Nech už myslíte na čokoľvek, k lososovi na citronóvo-bylinkovej omáčke sa dopracujete celkom ľahko takto:

Potrebujeme:

celého lososa
korenie na ryby
olivový olej
citrón
vodu
kyslú smotanu
cesnak, bazalku, pažítku, petržlenovú vňať

Lososa umyjeme, pokoreníme, pokvapkáme citrónom, olivovým olejom, podlejeme vodou a dáme do rúry piecť, podlievame tou istou zmesou oleja, citrónu a vody, aby sa nám šťava nevypiekla, budeme ju ešte potrebovať na omáčku.

Ak je losos upečený, zlejeme šťavu a dáme ju variť do kastrólika na omáčku spolu s čerstvými bylinkami. Ja som použila čerstvú bielu a červenú bazalku, petržlenovú vňať, pažítku a pretlačený cesnak. Občas premiešame a omáčku uvaríme. Kto chce, môže zahustiť. Podávame s novými varenými zemiakmi a šalátom.

Kým nám všetko vytrávilo, knihu som mala prečítanú. Zatvorila som ju a uvedomila som si, čo mi tam chýbalo. Ak to preženiem, tak je to bezbrehá láska, cit a neha ako niečo, za čo by sa dala schovať odpoveď na otázky prečo. Lebo tých sa ponúka veľa.