Líška v igelitovom vreci a iné traumy z detstva

Moja dcéra mala vtedy možno štyri roky, keď sa v obývačke starých rodičov nahlas zamyslela nad vypreparovanými kožami kozliatok, prestretými na dlážke. Netrvalo dlho, kým sa dostala k podstate a položila dve zásadné otázky:

- Z čoho sú tie kožky?

- Z malých kozičiek, - povedal môj otec.

- A čo sa s tými kozičkami stalo?

- Zjedli sme ich, - povedal on a keď naňho moja dcéra vytreštila oči, dodal uvážlivo: - Aj tvoja maminka ich jedla!

No skúsila by som vtedy povedať, že ja si neprosím.

Môj otec bol poľovník, takže pre mňa v detstve nebolo nič neobvyklé nájsť stuhnutú líšku v igelitovom vreci, alebo čistiť divú kačku či bažanta, myslím toto naozajstného. Poznám aj poľovníka, ktorý svoje deti používal namiesto aportujúcich psov a rozdával im povely ako „prines a doraz!“.

V poslednom čase sa mi na rôznych posedeniach stalo, že diskusia skĺzla k téme nevegetariánstva v protipóle s empatiou ku konzumovaným zvieratám. Posledný rozhovor naštartovala osôbka, ktorá nás potom pozvala na jahňa na grile, ktoré bolo inak vynikajúce. Problém bol akurát v tom, že jahniatko jej pripomínalo dieťa, takže musela prekonávať isté morálne a filozofické zábrany, kým ho napácovala, upiekla a s chuťou zjedla. Rozumiem tomu. Napriek svojmu detstvu a napriek tomu, že v našej rodine mi prischla aj porážka a čistenie vianočného kapra, lebo dnes už s tým mám aj ja problém. Hlavne s vysvetľovaním, čo sa s tým kaprom z vane stalo. Aj keď ma spracovanie, či skôr rozpracovanie mäsa vždy zaujímalo a ani som nedýchala, keď sa škuľavý mäsiar z nášho mäsiarstva zaháňal sekáčom, čím ďalej, tým viac ma zaujímajú odborne „mäsokombinátsky” rozpracované produkty vo forme napríklad aj morčacích pŕs. Pretože tam je jednoduchšie nemať dilemy.

Tu je recept na morčaciu rolku

Potrebujeme:

- 1 balenie/kus veľkých morčacích pŕs (cca 1,3 kg)
- uvarený špenát
- pestrú mrazenú zeleninu (napr. zmes kukurice, mrkvy, kápie, brokolice)
- šunku, syr
- 2 strúčiky cesnaku
- maslo
- oravskú slaninku
- soľ, vodu na podliatie
- kuchynské špajdle

Prsia rozrežeme tak, aby sme z nich vedeli vyklepať jeden veľký plát, čiže neprerežeme ich celkom, ale tak, že vrchnú časť potom odklopíme. Posolíme, potrieme cesnakom a na mäso ukladáme to, na čo máme chuť. Napríklad šunku, syr, špenát, zeleninu. Ak použijete mrazenú zeleninu, ktorá je nakrájaná na kocky, bez problémov sa prepečie. Rolku pomaly zrolujeme a preložíme do pekáča. Zafixujeme špajdľami, navrch poukladáme plátky slaninky a masla a podlejeme vodou, môžeme pokvapkať aj smotanou na šľahanie. Pekáč prikryjeme a pečieme prikryté asi 45 minút na vyššej teplote, potom odokryté na miernejšej dopekáme pol- až trištvrte hodinku. Keďže samotné morčacie prsia sú suchšie, potrebujú šťavu, ktorá sa nám vytvorila. Kto je aký rolovač, sa zistí pri rozrezaní rolky, lebo tá by mala byť lahodná aj pre oko. Podávať môžeme s ryžou.

Neviem ako pre vás, ale pre mňa je konzumácia mäsa celkom prirodzená, napriek tomu si vysoko cením kulinárov, ktorí vedia pripraviť skutočne chutné vegetariánske jedlá, lebo to je podľa mňa umenie. Sem s nimi!