Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: miloš krekovič | 4.6.2008 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Lynčovanie na južanský spôsob

Blank

Nadžánroví anarchisti Alabama 3 sú nenapraviteľní. Opäť to vyzerá tak, akoby vyhlásili súťaž v najnemožnejšom spájaní hudobných štýlov a zároveň ju sami chceli vyhrať. Tento ansámbel stále provokuje svojou koncertnou šou a imidžom ropných magnátov-platonických kovbojov. Pravdou však je, že nepochádza z amerického juhu, ale z Londýna, hoci južného. Počujete to v okamihoch, keď gospelové viachlasy a šťavnatú popfunkovú rytmiku narušia housové výboje, ktoré priniesla britská tanečno-drogová subkultúra. Takáto kombinácia je naozaj unikátna. Odkiaľ sa vzala?

Zakladateľmi skupiny sú Jake Black a Rob Spragg, ktorí sa stretli na tanečnej párty niekedy koncom 80. rokov. Rave scéna bola vtedy na vrchole a tá akcia bola pochopiteľne ilegálna. Síce potom dlho nič nepodnikli, ale koncept chemického country nechávali dozrieť a nadšencov okolo nich pribúdalo. Dnes má kapela aspoň osem členov a album M.O.R. je v poradí už ich šiesta štúdiová nahrávka.

Niekto hrá niečo s prvkami onoho a mieša to s tamtým. Takéto tvrdenie môže byť pravdivé, ale zároveň aj banálne. Podstatné je to, ako a hlavne prečo to robí. V tomto prípade ide o politiku. Alabama 3, podobne ako slávnejší ľavičiari Chumbawamba, s ktorými si dobre rozumejú, tvrdia, že angažovanosť a zábava sa navzájom nevylučujú.

Svorka na čele s kazateľom Blackom s jeho basovým hlasom sa hlási k situacionizmu, hnutiu, ktoré ovplyvnilo aj myšlienkové pozadie punku a novej vlny. Stratégia je nasledovná: zameraj sa na to, čo už existuje, teda hudobné štýly akokoľvek zatuchnuté a komerciou znivočené. Infiltruj sa do nich a odkloň ich tak, aby slúžili tvojim zámerom. Mať koncept však nestačí, v pesničkách Alabama 3 to sedí aj vzhľadom na muzikantskú stránku. Ironické texty stoja na prepracovaných podkladoch, zdatní inštrumentalisti sa do ikon najrôznejších štýlov prevteľujú s hádam väčšou (aj keď, priznajme, trochu perverznou) chuťou ako ich spiatočnícki protivníci a protivní spiatočníci.

Happeningy týchto obľúbencov Irvina Welsha by som však chcel vidieť naživo. Pretože púšťať si album M.O.R. len tak, doma, to sa môže skončiť rôzne, podľa toho, akých máte spolubývajúcich. Napríklad aj lynčovaním. Pekne na južanský spôsob.

Albumy na recenzovanie poskytla distribučná spoločnosť Wegart.



miloš krekovič  viac od autora »
:: Súvisiace reklamné odkazy