Vesmírny western a ťažkotonážni gringovia

Pram – The Moving Frontier
Pram sú post-rockoví avantgardní nezmari z anglického Birminghamu, v súčasnosti šesťčlenná partia, ktorej jadro spolu hrá už dvadsať rokov. Vydali osem albumov, rovnaký počet EP a preskákali cez viacero vydavateľstiev, okrem prestížneho Domina napríklad Too Pure. Takže priamočiara kariéra? To zase nie. Novinári ich pravidelne objavujú, nepochopia a potom na nich zabudnú. A Pram to neprekáža. Sú ako dieťa, ktoré sa rado pociká na rodinnej oslave. V angličtine označuje slovo pram aj detský kočík a práve detský svet patrí ku konceptu, ktorý táto kapela napĺňa textami aj hudbou. Je to svet bezstarostnej hravosti, fantastických príbehov aj strašidelných povier.

Od vydania oceňovaného albumu Dark Island uplynuli štyri roky, očakávania publika narástli a Pram ich nesklamali. Opäť sú tu nenápadne originálne, snivé, pomalé skladby s lahodným retro zvukom, v ktorých s kinematickým citom miešajú – ako inak – živé nástroje s jemnou elektronikou. Je to easy listening, hudba na každý deň, k akejkoľvek nálade a činnosti.

Pram ctia dogmy filmovej hudby. Nepretŕčajú sa, slúžia obrazu na plátne, a to tomu doslovnému, za chrbtom kapely na koncertoch, alebo metaforickému, v našich hlavách. Neinšpiruje ich hrmot veľkomesta, stavajú prírodné, podprahovo dobrodružné scenérie. Aj keď tu toho počuť dosť, čarokrásne aranžmány sú disciplinovane zomknuté. Dubové a džezfunkové rytmy, indiánske perkusie, gitara s vintage vibrátom, sláčiky pozývajúce do vyblednutých 50. rokov. Akordeón, marimby, bohaté dychy, duchárske melódie vyťukávané na lacných klávesoch... K tomu všetkému mäkké sample a zladené, digitálne opracované rapkáče, zvonkohry, cengáče. A theremin, áno, tento novodobý vynález Pram zbožňujú. Koho by nebavila skrinka kvíliaca podľa toho, ako pred ňou šermujete rukami?

Nevinný aj vábivý vokál Rosie Cuckstonovej vám možno pripomenie jej krajanku Galiu Durantovú zo Psapp. Inštrumentálky, ktoré majú oproti pesničkám navrch, zase retro-džezrockové soundtracky nindžov Loka. Lenže bytostní eklektici Pram tu boli skôr. Pred tým, ako ste výraz hudba k neexistujúcemu filmu mohli čítať v každej druhej recenzii. A aj detské hračky chytili do rúk skôr, ako bol pomenovaný žáner-nežáner toytronika. Ale na tom vlastne nezáleží. Znovu si púšťam album The Moving Frontier a hneď som tam. Medzi trhane animovanými Godzillami pristáva vesmírna loď pilotovaná Gojkom Mitićom.

Zero dB – Heavyweight Gringos, album sampler
Britské, čisto elektronické duo Zero dB sme mohli pred rokom a pol vidieť v Bratislave. Chris Vogado a Neil Combstock prišli na Nu Jazz Dayz uviesť svoj čerstvý, po sérii remixov prvý vlastný album Bongos, Bleeps & Basslines. Vtedy som hneď odišiel. Bolo neskoro v noci, to po prvé, ale okrem toho som si nebol istý, či pokračuje zvuková skúška, alebo už hrajú naostro. Zaregistroval som iba to, že sa dav zo zotrvačnosti baví. Povinná položka každoročného programu – meno z katalógu vydavateľstva Ninja Tune – bola teda odškrtnutá.

Ak ide o album, ten je vynikajúci a jeho názov nemôže byť trefnejší. Duo krúti gombíkmi, rozbehne basové rytmické orgie a v skladbách rozťahaných aspoň na päť minút predvádza akýsi pseudoafrický šamanizmus. Alebo je to latino? Koniec koncov, napríklad v Brazílii sa tieto kultúry miešajú. Kontinuálne dróny sú dobré, ale lepšie sú krátke šľahy digitálnymi bičmi, špinavé pípanie, sirény a skackajúce tóny z dôb, keď boli synťáky mladé. Ale odkiaľ sa vzal ten nujazzový obrat a upokojujúci hip-hop?

Chris Vogado teraz oslovil priateľov z vydavateľstiev Fluid Ounce, Ninja Tune a ich hip-hopovej frakcie Big Dada, aby ich debut porozkladali na kúsky a zložili podľa vlastnej chuti. Sampler remixového albumu Heavyweight Gringos, na ktorom nájdete zatiaľ päť kúskov, naznačuje, ako to dopadlo. Dibaba a Raymond in Space napríklad spracovali titulnú skladbu, každý po svojom a tak, že ju nespoznáte. Prvý zaujme nenápadným rozvíjaním motívov, takže sa strhneme až pri zistení, že sa skončí úplne inak, ako sa začal. Druhý stavil na efekt preskakujúceho cédečka, repetitívnosť, tá, ktorú kedysi objavili minimalisti, sa tu kríži s tou, ktorá neskôr prerazila v tanečnej revolúcii: to vtedy, keď sú nad zaseknutými rytmami položené reichovské sláčiky alebo dychy.

Žiadna veda, tieto remixy sú plnohodnotnými dielami. Návnada na album so štrnástimi skladbami, na ktorú sa s radosťou chytíte.

Albumy na recenzovanie poskytla distribučná spoločnosť Wegart.