Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: David Reten | 30.5.2008 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Šírou stepou za ženou so silnými nohami

Blank

Znie to ako fajn nápad, nakrútiť životopisný príbeh o jednom z najväčších mäsiarov histórie, chlapíkovi, ktorý, vedúc za sebou obrovské armády, kosil nepriateľov po miliónoch. A ešte sú na to jeho potomkovia hrdí. Už je to raz tak: ak niekto vo svojej dobe ovládne polovicu sveta, a je jedno, akým spôsobom, dejiny naňho nezabudnú. A divákom to do kín prišiel pripomenúť film Mongol – Džingischán.

Neviem, do akej miery je vykreslenie príbehu reálne, ale myslím, že Džingischán nebol estétom vyznávajúcim krásy umenia a čaju o piatej. Preto je trochu zarážajúce jeho vykreslenie. Chlapík už od útleho veku vyznáva určité pravidlá, namiesto výberu ženy si ona zvolí jeho, a celý život ho len utláčajú, či mu inak robia zle. Budúceho Džingischána vo filme skôr udalosti tisnú dopredu a on sám len málokedy priloží ruku k dielu. Ak by to bolo takto idealistické aj v skutočnosti, mám pocit, že by ho zabili skôr, než by stihol susedovi povedať: „Moja jurta je väčšia než tvoja.“

 

Pri takomto prístupe sa do deja vkráda romantika a vernosť. Hlavná postava celý život túži len po tej, ktorá si ho vyvolila, hoci sú mu núkané aj iné ženy. V časoch, keď sa muži v ohrození zachraňovali útekom, nehľadiac na svoje rodiny, je toto zmýšľanie zvláštne. Vo filme sa niekoľkokrát prihodí scéna, v ktorej ženy nabádajú svojich mužov, aby sa oni sami zachránili s tým, že neskôr ich teoreticky môžu prísť vyslobodiť. V takto narušených sociálnych vzťahoch niet veľa priestoru pre lásku a monogamiu, no Džingischán to dokázal.

Ale to všetko je problém scenára, ktorý veci zjednodušuje. Dôvod, prečo bol Mongol – Džingischán oficiálnym mongolským kandidátom na tohtoročného Oscara za najlepší cudzojazyčný film, je v niečom inom. Majstrovská kamera sníma šíre stepi a pláne úžasne civilným spôsobom. Niet miesta pre prefarbené počítačové exteriéry, lebo všetko je prirodzené a surové. Aj skvele obsadení herci hrajú ako o dušu.

 

Mongol – Džingischán je v našich kinách zvláštnym útvarom – pochádza z Východu, a nie je umeleckým filmom. Skôr sa snaží o komerciu. Paradoxne práve túto stránku trochu popiera, pretože nie je vyslovene dobrodružným či akčným filmom, hoci potenciál by tu bol. Niektoré osobné súboje so spŕškami krvi sú dobre nakrútené. Horšie je to už so strihom, ktorému zrejme vďačíme i za čiastočnú nezrozumiteľnosť deja. Ako keby sme sledovali zostrih niečoho rozsiahlejšieho, pretože nie vždy dávajú všetky prestrihy zmysel. Rovnako nepochopiteľný je pre mňa aj záver. Schyľuje sa k obrovskému zápasu medzi dvoma armádami, no to všetko je odbité len tak mimochodom. Bojovníci sa rútia na seba a zrazu je koniec. To by sa v Hollywoode stať nemohlo.

P.S.: Malému Džingischánovi otec poradí, že si má vybrať ženu so silnými nohami, lebo len taká dokáže muža potešiť. Ale do konca filmu sa nedozvieme, ako.

Mongol – Džingischán, ??????. Kazachstan – Nemecko – Mongolsko – Rusko, 2007, kino, 120 min.

Réžia: Sergej Bodrov
Scenár: Arif Aliyev, Sergej Bodrov
Kamera: Rogier Stoffers, Sergej Trofimov
Hudba: Tuomas Kantelinen
Hrajú: Tadanobu Asano - Temudžin, Khulan Chuluun - Börte, Amadu Mamadakov – Targutai
Oficiálne internetové stránky:
http://www.mongolmovie.com/
http://mongol.ctb.ru/
http://www.mongolmovie.net/



David Reten  viac od autora »
Vaše reakcie [1]
:: Súvisiace reklamné odkazy