Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: František Gyárfáš | 6.5.2008 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Kým si po nich príde

Blank

Boj o penzijnú reformu konečne zviditeľnil starých ľudí. Jedni strašia, že bez druhého piliera bude musieť každý pracujúci živiť dvoch penzistov. Druhí zase upokojujú, že až také zlé to nebude. Prví si želajú, aby ľudia šetrili na svoje penzie sami. My sa máme radšej zložiť na dnešných penzistov, kým nás ešte pracuje dosť. Druhí rátajú s eutanáziou, alebo majú iný tajný recept na spásu kosiacu penzistov.

Keby ich existencia neohrozovala naše peňaženky, ani si na nich nespomenieme. Žijú ukrytí v svojich záhradkách a prichádzajú medzi nás, len aby v diskontných hypermarketoch ušetrili pár koruniek. Necestujú, neodchádzajú za teplom na Floridu, neužívajú si ušetrených peňazí. Iba v preplnených čakárňach u lekára sú nám rovní.

Mali by sme sa pokúsiť pochopiť, aké ponižujúce je pre nich byť nám na ťarchu. Ak by druhý pilier nemal iný zmysel, ako dať penzistom pocit, že žijú za svoje, už to ho robí etickejším než tento systém priebežnej almužny.

Ale starí ľudia nie sú iba položkou štátneho rozpočtu. Sú živí; majú svoje názory, volebný hlas, stále rastúci vplyv. Zanedlho ich bude väčšina a budú vyberať, kto bude vládnuť. Majú aj sny, túžby a radosti. Vlastnú módu, životné ciele, svoje hodnoty.

V Amerike sú penzisti ekonomickou aj politickou veľmocou. Im je venovaný film Kým si po nás príde režiséra Roba Reinera. Keby to neznelo čudne, nazval by som ho láskavou komédiou o umieraní. 

 

Základný nápad nie je nijako nový. Dvaja starí muži na prahu penzie sa stretávajú v nemocničnej izbe. Zdieľajú rovnakú smrteľnú diagnózu, ich čas je už definitívne vymedzený: pár mesiacov, ale určite nie viac ako rok života.

Ďuro Malíček písal nedávno na tomto mieste, ako nechceme veci prežívať posledný raz. Edward a Carter nemajú na výber. Obaja sú bystrí a realistickí muži. Už dlho vedia, že v 65 rokoch sa nedá znovu začínať. Ale na smrť sa nechystali. Ešte z nich nevyprchal životný elán, ešte sú zvedaví, ešte majú chuť žiť a užiť si.

Edward je miliardár. Nekompromisný kapitalista, ktorý celoživotným workoholictvom a bezohľadnosťou vybudoval zdravotnícke impérium. Carter je automechanik, ktorý sa namiesto štúdia histórie staral o rodinu. Vychoval tri deti a z nezrealizovanej lásky k poznaniu sa stal chodiacou encyklopédiou. Díva sa na milionára a vždy vie dopredu správnu odpoveď.

Edward ponúkne Carterovi, aby si napísali zoznam nesplnených prianí a splnili si ich. A tak sadnú do Edwardovho súkromného lietadla a poberú sa na cesty. Skočia s padákom, rozbijú v naháňačke červeného Forda Mustanga, vyškriabu sa na pyramídu, v Afrike pozorujú levy, prezrú si Taj Mahal, vidia východ slnka v Hongkongu.

Cítite to? Tú povrchnosť nesplnených snov? My, ktorí s geniálnou intuíciou pochopíme z nenápadného gesta zúfalstvo neznámeho suseda, ktorí vieme, kedy strihať stromy a kedy sa motor zadrháva, nosíme vo svojich snoch najprvoplánovejšie atrakcie.

Aj Edward s Carterom to pochopia. Prerušia cestu po nepodstatnostiach a vrátia sa domov. Smrťou nemeníme logiku vlastného života. Iba ju uzatvárame.

 

Postavy Edwarda aj Cartera zveril režisér Reiner dvom z najväčších starých pánov Hollywoodu: Jackovi Nicholsonovi a Morganovi Freemanovi. Obaja vložili do postáv váhu svojich osobností. Nicholson je odporný a sarkastický, ako sa mu darí už pol storočia. Radosť ho počúvať, hrôza s ním žiť. Freeman má v sebe dôstojnosť, akú fasujú do výbavy len králi.

Na filme sú najlepšie ich dialógy. Je v nich prekvapivo málo pátosu a veľa životnej múdrosti. Ak to máte radi, budete si užívať.

Nemôžem si pomôcť, ale toto zvláštne priateľstvo mi pripomína film Grand Canyon (USA, 1991) režiséra Lawrenca Kasdana. Aj v ňom dôjde k nepravdepodobnému priateľstvu dvoch k sebe sa nehodiacich mužov. Aj keď majú Kevin Kline a Danny Glover o štvrťstoročie menej a smrť v nedohľadne, obaja muži si podobne subtílne a nepateticky pomôžu. A v oboch je zrazu o toho druhého viac.

Sú to jednoduché múdrosti: držte sa svojej rodiny, neodmietajte priateľstvo, tešte sa z malých vecí a nezabúdajte sa s nimi podeliť. Nedajte sa opiť chimérami. Nezabúdajte, že Robert Fulghum nemyslel vážne, že po škôlke už všetko vieme. To dôležité sa učíme celý život.

Neviem presne, pre koho je film Kým si po nás príde určený. Koho naň poslať, komu ho neodporúčať? Mladým je nekonečne vzdialený. Stredným pripomína ich vlastných rodičov. A starým neodvolateľnosť osudu.

No a? Nikomu neuškodí uvidieť v starých pánoch odraz každého osudu.

Kým si po nás príde, The Bucket List. USA 2007, kino, 97 min.

Réžia: Rob Reiner
Scenár: Justin Zackham
Kamera: John Schwartzman
Hudba: Marc Shaiman
Hrajú: Jack Nicholson – Edward Cole, Morgan Freeman – Carter Chambers, Sean Hayes – Thomas, Beverly Toddová – Virginia
Oficiálna stránka filmu: http://thebucketlist.warnerbros.com/


František Gyárfáš  viac od autora »
:: Súvisiace reklamné odkazy