Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: František Gyárfáš | 26.2.2008 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Sám, za seba, na svojom

Blank

Na začiatku vidíme osamelého muža, ako neúnavne udiera krompáčom do steny hlbokej šachty. Do diery, ktorú tak krvopotne vyhĺbil, vkladá valec dynamitu. Zapaľuje knôt a vylieza po vysokánskom rebríku hore. Omeškať sa o minútu, kdesi nohou zavadiť – a už nikto a nič mu nepomôže.

Keď dynamit vybuchol, muž sa ponáhľa naspäť. Odtrhne sa s ním rebrík a padá až dolu. Leží dolámaný, možno zmrzačený na dne šachty a nemá ako privolať pomoc. A tak, iba za pomoci rúk, sa pokúša vytiahnuť von. Avšak ešte pred tým, ako začne, vezme si pár kúskov kameňa pod košeľu. Človek, ktorý takto koná, sa len tak svojej idey nevzdá.

Väčšina z nás bola školou vychovávaná v duchu viery, že dejiny sú javiskom boja ekonomických a politických síl. Konflikt tried rozhoduje, kam sa história uberá. Jednotlivec má iba rolu v komparze. Napoleon či Jaunet, Edison či Mr. Smith, Caruso či Peter Doughnut, čo na tom záleží? V tejto podivnej teórii má vykorisťovanie väčšiu teleologickú silu ako Shakespeare.

 

Nevzdávajúci sa muž zo začiatku filmu Čierna krv je Daniel Plainview. Daniel je naftár. Či vlastne naftársky podnikateľ, kapitalista, vykorisťovateľ. Začína skromne, sám drie na prvých vrtných vežiach. Niet brvna konštrukcie, ktoré by neprešlo jeho rukami. Je začiatok dvadsiateho storočia, vrčia prvé automobily a v Amerike, kde sa príbeh odohráva, sa začína neutíšiteľný hlad po mobilite a jeho hnacej sile rope.

Nové Mexiko, Texas, Kalifornia plávajú na moriach ropy, rovnako ako o storočie neskôr arabské štáty. Kto príde prvý a lacno skúpi neúrodnú zem, razom zbohatne. Nie je to však ľahké. Treba vedieť, kde hľadať, predbehnúť konkurenciu, presvedčiť nedôverčivých farmárov, prekonať prírodné nástrahy, nedostatky technológie, nekvalifikovanosť aj náhodu.

U nás panuje predstava, že kapitalista sedí za obrovským stolom, má veľké auto, luxusnú ženu a čisto za nechtami. Daniel pripomína skôr stavbyvedúceho ako milionára. Nikdy neopúšťa vrtné veže. Najlepšie sa vo všetkom vyzná napriek tomu, že je šéf. Spolu s ním je tam aj jeho malý syn. Syna berie na obchodné rokovania, vozí na návštevu k ľudom, od ktorých skupuje pozemky.

 

Daniel je obyčajný, plebejský chlap. Je rovnaký ako tí ostatní, zodraní od roboty. Mohol by byť jeden z nich. O inom osude rozhodujú jeho schopnosti, tvrdosť, odhodlanosť, šťastie. Daniel sa nestará o triedne konflikty. Jeho život a rozhodnutia podliehajú slobodnej vôli. Opiera sa o Schopenhauera, nie o Marxa.

Film nám v krásnych, mocných obrazoch ukazuje Danielovu cestu od osamelého hľadača pokladov až po majiteľa luxusného domu na pobreží. Každý jeho dolár je vydretý a sprevádza ho vlastný pot aj vrúbky na svedomí. Je nesmierne osamelý a ani mu to príliš neprekáža. Je to stelesnený ideál individualizmu. Sám, za seba, na svojom.

Kdesi v polovici cesty dostane Daniel ponuku, ktorá sa neodmieta. S peniazmi, ktoré mu núkajú za jeho ložiská, by už nikdy nemusel pracovať. Bola to slušná odmena za inteligenciu, odriekanie a drinu. Vziať to bolo rozumné aj bezpečné. Pretože kúpiť nebola jediná cesta, ako sa dá zmocniť majetku niekoho iného. Daniel o tom sám vie dosť. Musí si vybrať: bezpečné bohatstvo, alebo riziko straty všetkého.

To je okamih, v ktorom sa ukáže, že peniaze nie sú všetko. Daniel zvažuje zmysel vlastnej existencie. Pre neho život nie je trojaktová konverzačka: detstvo, pracovný pomer, penzia. Čo by robil v štyridsiatke s miliónom dolárov? O čo by sa potom snažil? Ako by naplnil deň medzi abstinenčným ránom a večerným bezvedomím? Nie je život viac odpoveďou na otázku, ako zmysluplne naplniť čas, než kto to zaplatí?

Daniel je neústupčivý a nemilosrdný chlap. Nenávidí lož, nepotrebuje ju. Konflikt s miestnym kazateľom Elim Sundayom je ostrý najmä preto, že Daniel odmieta sľuby nesplniteľných rajov. V jeho vesmíre sa všetko musí oddrieť.

Jeho morálka nezodpovedá ani zďaleka našim mravným kritériám. Klamstvo trestá smrťou. Zradu definitívnym odcudzením.

Ako hodnotiť Daniela Plainviewa? Je ideál individualistickej doby? Selfmademan, ktorý dostál vlastným nárokom a uspel? Alebo je to egoistický podnikateľ, nemilosrdne vykorisťujúci svojich robotníkov a okrádajúci chudobných farmárov o skutočnú hodnotu ich pozemkov?

Oboje môže byť pravda. Ale to od Daniela nezáleží. Divák si do kina prináša svoje vlastné princípy, vlastné životné očakávania a priority, a podľa nich súdi Daniela.

Film nedáva jednoznačnú odpoveď. Na rozdiel od predlohy socialistu Uptona Sinclaira je nestrannejší. Kladie väčší dôraz na faustovskú voľbu hlavnej postavy. Vecne konštatuje slová myslím Dashiella Hammetta: „V základoch každého veľkého majetku je preliata krv.“

Daniela hrá jeden z najcharizmatickejších hercov sveta, Daniel Day-Lewis. Vyžaruje nesmiernu silu charakteru. Mlčanlivú zúrivosť. Odpor k ľuďom a nenávisť ku klamstvu. Možno by sme ho mohli aj milovať, ale nepodarí sa nám to. Kdesi v dôsledkoch každej neústupčivosti je násilie. A to plodí krvavé ovocie.

Day-Lewis je najúchvatnejší počas požiaru na ropnej veži. Daniel stojí vonku a díva sa na plamene. Trvá to dlho. Deň sa mení na noc a tá zase na deň. Čo bolo treba urobiť, je urobené. V dome sa zvíja Danielov zranený syn. Ale Daniel sa nehýbe. Zaolejovaná tvár sa leskne v žiare horiacej ropy. Oči žiaria. V tej fascinácii je iste šťastie víťaza. Odraz ťažko vydreného úspechu. Ale je v tom aj čosi viac. Zadosťučinenie človeka, ktorého život dostál svojmu zmyslu. Day-Lewis získal práve za svoju nepatetickú verziu človeka, ktorý sa poruval so všetkým na svete, zaslúženého Oscara.

Film nakrútil režisér Paul Thomas Anderson, autor Magnólie. Niet mu čo vytknúť. Skvelá je hudba, ktorú napísal gitarista a skladateľ skupiny Radiohead Jonny Greenwood. Chvíľami pripomína rytmický zvuk naftárskych púmp.

Film Čierna krv je skvelý film s dvoma problémami. Trpí akousi ideovou nejednoznačnosťou. Ako keby chcel zastupovať pred súdom dejín prokurátora aj obhajcu. Druhý problém považujem za vážnejší. Zdá sa mi, že téma filmu je veľmi staromódna. Nechystám sa čítať Uptona Sinclaira. Premýšľam o inom.

Čierna krv, There Will Be Blood. USA 2007, kino, 158 min.

Réžia: Paul Thomas Anderson
Scenár: Paul Thomas Anderson podľa literárnej predlohy Uptona Sinclaira
Kamera: Robert Elswit
Hudba: Jonny Greenwood
Hrajú: Daniel Day-Lewis – Daniel Plainview, Ciarán Hinds – Fletcher Hamilton, Kevin J. OConnor – Henry Brands, Dillon Freasier – H. W. Plainview
Oficiálna stránka filmu: http://www.paramountvantage.com/blood/


František Gyárfáš  viac od autora »
Vaše reakcie [2]
:: Súvisiace reklamné odkazy