Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: František Gyárfáš | 4.3.2008 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Smutný zlý sen o starnutí

Blank

Jeden slovutný redaktor tohto časopisu sa raz v istej diskusii priznal, že on bratov Coenovcov nemusí. Keďže dotyčný je mohutná autorita a filmový fajnšmeker, vzali ostatní diskutujúci jeho vyhlásenie ako fakt a nepokúšali sa polemizovať s autoritou. Viacerí dokonca pripustili podobné zmýšľanie, ale zhodli sa, že aspoň film Big Lebowski musí prijať každý cineast.

Niečo pravdy na tom je. Big Lebowski je nielen nepotlačiteľne vtipný, ale aj anarchisticky slobodný a celkovo skvelý. So slovutným autorom to ani nepohlo. „Keď som napísal, že bratov Coenovcov nemusím, myslel som aj Big Lebowskeho!“ – odkázal naivistom, ktorí dúfali, že to možno nevidel.

Bratia Coenovci nakrúcajú neúnavne ako Woody Allen jeden film za druhým. Taký výnimočný film ako Big Lebowski sa im síce len tak nepodarí, ale ich filmy vysoko prevyšujú latku, ktorú na americký film kladieme.

Keby Coenovci žili v Európe, možno by boli ozdobou filmových klubov. Divákov by mali iba o málo viac než cien z festivalov. Narodili sa však v krajine, pre ktorú nielenže Kafka nie je viac než Stephen King, ale ani sa za to nehanbí. V Amerike je dôležité nakrúcať filmy pre divákov. Metafory, metafyzické otázky, symboly a formálne revolúcie nie sú zakázané, ale prednosť má príbeh, napätie a zábava. Nudiť znamená neschopnosť a ignorovať masového diváka je zločin. Coenovci to rešpektujú. V ich filmoch sa vraždí ako v béčkovom horore a zabáva ako u Wildera.

 

Taký je aj ich posledný film Táto krajina nie je pre starých. Film má dve hlavné postavy, ktoré vidia to isté, ale temer celý film sa nestretnú. Jedným z nich je Llewelyn, veterán z Vietnamu, ozajstný chlap; samotársky, odvážny a praktický. Druhý je starý šerif.

Llewelyn objaví na poľovačke masaker. Jedni doniesli plné auto drog, druhí dva milióny dolárov v hotovosti. Ktovie, kto vystrelil prvý. Ale keď majú všetci v rukách automatické zbrane, niet víťazov.

Jeden z mužov je len postrelený. Pýta si vodu. Llewelyn nemá a nechá ho tak. Mŕtvolám vezme kufor s peniazmi a odíde domov. Llewelyn nemá ilúzie o výklade mravných zákonov. Čosi však v ňom tiká. V noci vezme bandasku s vodou a vráti sa na miesto činu.

Ukradnúť dva milióny dolárov sa neodpúšťa mávnutím ruky. Zvlášť gangstri to nemajú radi. Po Llewelynovi idú predávajúci aj kupujúci. Nikomu nezáleží na mŕtvych. Nakoniec, na živých tiež nie. Jedným z lovcov je aj Anton Chigurh, psychopatický vrah, ktorého nikto a nič nezastaví.

 

Llewelyn nemá na strach bunky. Je tiež lovec. Kto loví jeho, musí sa mať na pozore. A tak putujú slnkom vypáleným Texasom, na chvíľu zablúdia do Mexika a zase naspäť. Anton zabíja každého, kto sa k nemu priblíži, dôsledne sleduje svoj cieľ. Mexičania zabíjajú, kto sa im nechá. Llewelyn zabíjanie nemá rád, ale v sebaobrane sa mu nevyhýba. Peniaze vrátiť nemieni. Vie, že by mu to aj tak nepomohlo. Stopa krvi sa tiahne krajinou.

Celé toto v podstate nevzrušené vraždenie sleduje starý šerif. Prichádza na miesta zločinov, ani si už príliš neprezerá telá s neprirodzene rozhodenými rukami. Avšak mŕtvol je stále viac a šerif sa cíti starý a opotrebovaný. Zdá sa mu, že je to v tých mŕtvolách. Ale tuší, že to je v ňom. Že v ňom už nehorí vášeň. Má chuť si oddýchnuť pred cestou do údolia.

O tomto je mordovačka Táto krajina nie je pre starých. Keď už začneme byť veľkí a nemusíme poslúchať rodičov, vchádzame do divokého lesa. Každý v ňom je lovec a aj lovná zver. Ruveme sa. Získavame trofeje. Nedbáme na konvencie. V prostriedku života je mravný zákon v našich rukách.

Život nie je kriminál so zamrežovanými oknami a pravidelným denným režimom. Slobodu sme nedostali ako zatykač. Coenovci nám neponúkajú ilúziu správneho, či spravodlivého sveta. Zdôrazňujú, že každý má oči, ruky, zbraň. Llewelyn tomuto rozumie. A robí to najlepšie, čo dokáže.

Kiež by mal ľudského protivníka. Hoc aj šelmu, ale človeka. Anton však nie je ľudská bytosť. Nikdy neustúpi. Nedá sa zastrašiť, ani zastreliť. Ľútostivý, takmer láskavý výraz, ktorý mu dodáva fantastický Javier Bardem, ponúka nadprirodzený výklad. Anton je duch, diabol, anjel smrti. Absolútne, definitívne zlo, ktoré valcuje. Pripomína muža, ktorý hrá v Siedmej pečati šach s rytierom. Nedá sa nad ním vyhrať. Umožňuje iba odklad. Úžasná je scéna, v ktorej Anton káže starému predavačovi vybrať si pri hode mincou život alebo smrť.

A znovu starý šerif. Mŕtvol pribúda. Nedokáže tomu zabrániť. Už ani nemá pocit, že to je jeho les.

Problém Pulp fiction je, že to je iba taká historka. Niet v nej metafor, aspoň nie tých veľkých. Jeho majstrovstvo sa strovilo v samotnom príbehu. Film Táto krajina nie je pre starých je podobná historka. Ale zároveň je to metafora o únave. O tom, že raz príde čas, keď sa muž neobzrie po krásnej žene a žena sa prestane chcieť páčiť. A naopak.

Javier Bardem dostal za tento film Oscara. Ťažko si predstaviť zaslúženejšieho. Mefista tejto veľkosti kino nezažilo od Roberta de Nira z filmu Angel Heart. Rovnako zaslúžený je aj Oscar pre Coenovcov. Nakrútili skvelý film. Smutný zlý sen o starnutí.

Táto krajina nie je pre starých, No Country for Old Men. USA 2007, kino, 122 min.

Réžia: Ethan Coen, Joel Coen
Scenár: Ethan Coen, Joel Coen, podľa literárnej predlohy Cormaca McCarthyho
Kamera: Roger Deakins
Hudba: Carter Burwell
Hrajú: Tommy Lee Jones – Ed Tom Bell, Javier Bardem – Anton Chigurh, Josh Brolin – Llewelyn Moss, Woody Harrelson – Carson Wells, Kelly Macdonaldová – Carla Jean Mossová
Oficiálna stránka filmu: http://video.movies.go.com/nocountryforoldmen/


František Gyárfáš  viac od autora »
Vaše reakcie [8]
:: Súvisiace reklamné odkazy