Najbelší chlapec chce byť ženou

Viedeň, kúsok od zastávky Praterstern: pri podivnom modrom, ťažko charakterizovateľnom architektonickom skvoste a v pozadí s veľkým ruským kolom môže človek v poobedných hodinách stretnúť kohokoľvek. Okrem asociálne pôsobiacich Turkov a bezdomovcov napríklad aj štyroch ľudí zo Slovenska, čakajúcich na predaj lístkov v Abendkasse, hrajúcich futbal s plastovou fľašou. Táto skupinka je natoľko atraktívna, že sa pri nej zastaví aj samotný Erlend ?ye, nórsky spevák zo slávnych Kings of Convience. Ponúkne sa čokoládou a navrhne im, nech nezevlujú vonku a idú do priľahlej krčmy, aby neprechladli.

Tento pán s pestovaným imidžom najväčšieho lúzra v meste a v okuliaroch po starej mame asi o tri hodiny neskôr vyjde na stupňovité pódium klubu Fluc Wanne. Stane sa tak po úmornom sete od anonymných viedenských dídžejov hrajúcich diskotékový pop najtvrdšieho zrna. V prerobenom podchode je napriek zákazu fajčenia, nalepenom na nástroji klávesistu Daniela Nentwiga, už dostatočne zlý vzduch na to, aby sa mohlo začať hrať, a tak The Whitest Boy Alive jamovaním plynule nadviažu na doznievajúcu dídžejskú produkciu.

Znechutenie je zrazu preč. Erlend a jeho traja berlínski kamoši totiž svojím príjemným civilným vystupovaním navodzujú úplne opačnú atmosféru. Vizuálna stránka zaberá, tá hudobná je zasa o muzikantskom umení, ktoré však neskĺzava do nekonečných sól a podobných výlevov hudobníkovho ega. Naopak, ani jedna nota sa nezdá zbytočná. Materiál z debutového albumu The Whitest Boy Alive, idúci v jednej línii, dopĺňajú početné improvizované vyhrávky. To všetko je hnané prirodzeným tanečným rytmom a zimomriavky vyvolávajúcim Fenderom Rhodes, striedajúcim sa s osemdesiatkovými klávesmi v obale súčasného mestského folku.

Keď najznámejší singel Burning sprevádzajú technické problémy s basákovým zosilovačom a on okamžite zasadne za klávesy a basové linky hrá na nich, zdá sa vám, že tento koncert je svojou prirodzenosťou výsmechom akýmkoľvek hudobníckym klišé. A keď Erlend v záverečnej coververzii Glory Box od Portishead spieva, že chce dôvod, aby bol ženou, uveríte mu. A nezainteresovaní by mimochodom zase neverili, že to nie je ich skladba.

Zo štvorice zevlujúcich Slovákov neprechladol nikto. Cestou domov dojedli čokoládu a počkali si na nočný vlak. Erlend na nich už vtedy zabudol, oni na neho nie. Ani nezabudnú.

The Whitest Boy Alive, 27. 3. 2008, Fluc Wanne, Viedeň