Napríklad v Petržalke s pohľadom na Island

Hovorí sa, že klin sa klinom bije, a tak, keď mi steny petržalského bytu na druhom poschodí začnú byť pritesné, zostávam doma a trýznim sa pohľadom na Island. Vložím disk s filmom do prehrávača a strácam pojem o tom, či je obrazovka môjho televízora bariérou medzi mnou stojacim v Reykjavíku, alebo mnou v Bratislave.

Možno sa vám táto predstava zdá infantilná, ale tieto stavy sa dajú naozaj jednoducho navodiť, predovšetkým, ak ste tak ako ja už roky platonicky zamilovaní do Islandu. Môže zaň do iného sveta unášajúca hudba Sigur Rós a zábery na mestá i prírodu tohto ostrova medzi Európou a Grónskom. S prvými obrazmi dokumentu Heima sa vydávam na výlet po pätnástich islandských mestách, mestečkách, dedinkách. V Reykjavíku absolvujem najväčší koncert v histórii tohto štátu, aby som sa následne zaplietol medzi rodinných príslušníkov kapely v akomsi dome kultúry. Rozdiel medzi snom a realitou neexistuje, tieto dva svety sa preplietajú s každým ďalším zvukom, ktorý vydá sláčik z Jónsiho gitary a každým ďalším záberom dokonalo nakrúteného dokumentu.

Či vidím hrať Sigur Rós na open-air stejdži, na lúke, v akejsi priemyselnej hale, akusticky, či elektricky, prípadne búchajúc do obrovskej bridlicovej marimby, vždy cítim, že to, čo predvádzajú, sú skrátka oni. Ich charakteristický a originálny zvuk navyše sprevádza nesmierna oddanosť svojej hre, ktorá z tohto DVD vyžaruje asi rovnako intenzívne ako samotná hudba. Oddanosť, vlastnosť, ktorú nedokáže nahradiť žiadna póza. Udiera vám do očí a núti vás ďalej sa sústreďovať a vnárať sa hlbšie a hlbšie do sveta Sigur Rós. „Z toho koncertu si pamätám prvé dve-tri skladby a potom som sa zrazu zobudil počas poslednej,“ spomína v dokumente na vystúpenie v Reykjavíku basgitarista Georg a vy zažívate niečo podobné. Aj keď nie z pódia ani z publika, ale z tepla vašej obývačky.

Z celej hodiny a pol dokumentu cítiť ešte jednu vec. Zatiaľ čo vy hltáte všetko, čo si Sigur Rós odprezentujú, z rozhovorových dokrútok vidíte, že zo svojho celosvetového úspechu sú stále šokovaní. Či hrajú pre desať tisíc alebo desať ľudí, už roky si skrátka robia takú hudbu, akú cítia. A celý projekt Heima je toho jasným dôkazom.

Heima (2007, réžia Dean Deblois)