VV, Hotel a The Kills: Vedieť, počuť a vidieť

Vedieť: Sú dvaja. Bez bubeníka. Obaja spievajú, obaja hrajú na gitare. Ona je Američanka, on pochádza z Británie. Vydávajú u vychyteného labelu Domino. Na prvých dvoch albumoch priniesli svojskú kombináciu lo-fi punku s country i blues. Tretia nahrávka nazvaná Midnight Boom vyšla 10. marca tohto roku a The Kills na nej doviedli svoj zvuk do dokonalosti: dvojica s podivnými prezývkami VV a Hotel nahrala manifest indie-punku.  

Počuť: Bez zbytočných okolkov sa ide na vec. Album otvára drzá, zmätená a predovšetkým punkovo špinavá skladba U.R.A. Fever. Jednoduché bicie, tleskot alebo automat, zefektované gitary, náznak elektronického zafarbenia zvukov a predovšetkým dva drzé hlasy. Presne v tomto monotónnom duchu sa nesie celý album. Akoby The Kills mali na všetky skladby rovnaký recept a pritom z neho upiekli vždy iný koláč. Občas, ako napríklad v pesničke Alphabet Pony, počujete niečo rýchlejšie, inokedy, ako v Cheap and Cheerful, tanečnejšie, a pri Black Balloon dokonca pomalé, keďže sa dostane aj na takéto tempo. Pre ten tucet skladieb, z ktorých polovica nepresahuje tri minúty, platí jednoznačná autenticita, minimalistické aranžmány a nesmierna energia. Midnight Boom je Seržantom Pepperom The Kills. Seržantom, ktorý je neučesaný a bez akejkoľvek pompéznosti.  

Vidieť: Dobre. Midnight Boom už nejaký týždeň upravuje rebríčky počúvanosti na last.fm, lístky sú pripravené na nočnom stolíku, a tak zasa raz nastal čas zmeniť sa na dedinčanov cestujúcich do veľkomesta za kultúrou. To, že The Kills sú duo, na nahrávke počujete. Vizuálne ste si to mohli potvrdiť minulý víkend vo Viedni.

Keď ste sa už tlačili vo vypredanom Flexe a na mieste stáli aj oni, prvé, čo ste videli, bolo, že scéna bola naozaj pripravená len pre nich dvoch. Ich mikrofóny, spočiatku stojace na opačných stranách pódia, sa s každou ďalšou skladbou k sebe viac a viac približovali, čím úmerne rástlo aj iskrenie medzi oboma aktérmi. Hrali suverénne, úderne a špinavo. Na ľudí sa valila surová, v drogovom opare zahalená energia, fungujúca aj vizuálne, no predovšetkým po hudobnej stránke. Ako vytriezvenie z celého toho oparu ponúkla záverečná Goodnight Bad Morning. A nešlo len o vytriezvenie zo skleneného pohľadu spievajúcej VV Alison, ale aj každého človeka, ktorému koncert The Kills vliezol pod kožu.

V projekcii za chrbtami protagonistov, ktorá sa točila okolo významných osobností histórie rockovej hudby, ste mohli vidieť Patti Smith, Debbie Harry alebo Keitha Richardsa. Nemal som pocit, že by k nim The Kills aj napriek generačnému rozdielu nemali patriť. Minimálne heslo sex, drogy a rock’n’roll totiž naplnili do bodky. A určite to tak nebolo len minulú sobotu.

Album na recenzovanie poskytla distribučná spoločnosť Wegart.

Foto: autor