Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Filip Drábek | 7.4.2008 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Keď forma zatieni bezchybný obsah

Blank

Keby ste sa pozreli na hudobnú mapu Írska a preskočili kapely ako U2, The Cranberries alebo Ash, určite by ste narazili na jednu vec. Je to tradícia pesničkárstva. Nejde však o neumytých pánov v rokoch pri táboráku, ako to väčšinou máme zafixované v našich zemepisných šírkach (pričom výnimky, samozrejme, existujú), ale o generáciu ľudí narodených v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, ktorí dokážu s plnohodnotnou kapelou, alebo iba s obyčajnou gitarou vyčarovať neobyčajne úprimnú hudbu. Fenoménom tohto fenoménu je Damien Rice.

Intenzita Riceovej hudby sa prejaví predovšetkým na koncertoch, pri ktorých nejde o veľkú show, projekcie alebo svetlá – tie z kompaktného disku aj tak nevidno. Hoci sú jeho skladby prirodzene jemné, z nahrávky cítiť omnoho väčšiu živelnosť, na akú môžeme byť zvyknutí z jeho dvoch štúdiových albumov. V úspornejších aranžmánoch je Damienov vokál omnoho naliehavejší a ozvena londýnskeho kostola, kde tento album vznikol, mu dáva často až desivú silu. A potom prichádza tretia skladba Volcano a v druhom verši sa po prvýkrát prejaví jeho dvorná vokalistka Lisa Hannigan. Lisa s anjelským hlasom tvorí jemný protipól, zatiaľ čo Damien démonickým prejavom ten drsný. Zároveň však nie je nikde napísané, že si tieto úlohy nemôžu vymeniť, ako napríklad pri jej exhibícii v skladbe Be My Husband. Jej úprimný prejav Ricea nezatieňuje, no vhodne dopĺňa. A keď dospieva bez sprievodu hudby záverečnú uspávanku Silent Night, zdá sa vám neuveriteľné, že jej meno nie je popri Damienovi uvedené na obale.

To je však len prvá rana pod pás od vydavateľa. Neverím, že Rice naživo nahral len 35 minút a že sa na nosič nezmestilo viac ako osem skladieb. Takisto je nepochopiteľné, prečo pri vyrovnanom repertoári, aký Damien Rice má, vychádza záznam, ktorý má takmer päť rokov, až teraz. Je pravda, že za tých päť rokov nahrávka nestratila nič zo svojej aktuálnosti, no forma dokáže bezchybnú hudbu občas dosť pokaziť. Nehovorím, že Live from Union Chapel je platňa, ktorá sa nemala dostať na trh. Keby ju však vydavateľstvo naplnilo do poslednej minúty, nepôsobila by tak vypočítavo. Pri bezplatnom stiahnutí takejto nahrávky z internetu by som bol nadšený, no pri jej nákupe by som si radšej dvakrát premyslel, či tie peniaze neinvestujem do jeho koncertu. Tam by totiž šlo len o hudbu.



Filip Drábek  viac od autora »
:: Súvisiace reklamné odkazy